Trilógia Hany Zelinovej – Alžbetin dvor, Volanie vetra, Kvet hrôzy – je považovaná za umelecky najvydarenejšiu z línie historických románov autorky. Historická epopeja sleduje pohnuté osudy zemianskeho rodu Fabiciovcov počnúc Mathiasom a končiac jeho pravnukom Filipom.
Hlavný hrdina a zároveň rozprávač Filip Fabici vyrastá bez rodičov na Alžbetinom dvore, v jednom z najkrajších kaštieľov v Turci i v celom Hornom Uhorsku. O pohnutej histórii svojho rodu, nad ktorým visí kliatba, sa dozvedá od poručníka Jakuba a starej matky Júlie. Postupne vychádza najavo, že príčinou všetkého nešťastia, čo sa valí na Fabiciovcov, je takzvaný kódex Filipovho prastarého otca Mathiasa, ktorým Mathias Fabici ustanovil, že po jeho žene Alžbete Castiglione nesmie na Alžbetinom dvore už nikdy žiť nijaká Alžbeta…
Hana Zelinová (1914 – 2004) – prozaička a dramatička, autorka kníh pre deti a mládež, právom patrí medzi najúspešnejších slovenských spisovateľov. Jedným z vrcholov jej tvorby je historická trilógia Alžbetin dvor (1972), Volanie vetra (1974) a Kvet hrôzy (1977, zachytávajúca dramatické osudy turčianskeho zemianskeho rodu od začiatku 19. storočia až po súčasnosť. Prvý diel tejto románovej ságy, ktorý po rokoch ponúkame čitateľom v novom vydaní, sa stal predlohou úspešného rovnomenného televízneho seriálu (1986).
V roku 2019 pripravujeme nové vydanie druhej a tretej časti trilógie: Volanie vetra a Kvet hrôzy.
Román ALŽBETIN DVOR vychádza 464 stranách. Maloobchodná cena 14,90 €.
Vedeli ste, že kniha sa dá napísať aj na mobile? S touto kuriozitou sa stretávajú slovenskí používatelia internetu na rôznych magazínoch už od júna 2018. Vtedy sa objavila prvá vydaná kniha, ktorá vznikla na mobile a podporila tak tých, čo hľadajú voľný čas, ktorý neexistuje. Napísať niečo na mobile totiž jasne dokazuje fakt, že niekto nemal čas tráviť čas na počítači a tak na to využil mobil. Niečo ťažko predstaviteľné do chvíle, než si pozriete autorov mobil a všetko pochopíte.
Tomáš Najt a jeho prvotiny
Prvou knihou na Slovensku, ktorá bola napísaná na mobile, je dobrodružné Sci-fi Zastavený čas. Kniha vyšla len ako ekniha v máji 2018 a v predaji je napríklad v iTunes, alebo na Martinuse, či u niekoľkých ďalších predajcov elektronických kníh. Celkom prvou knihou, ktorá je však tlačená a vydaná a napísaná na mobile, je novinka Budinka, od rovnakého autora. Zaujímavosťou je, že obe knihy vznikali súčasne počas roku 2017, hoci Zastavený čas oveľa dlhšie, než kniha druhá.
Keď na mobile, tak…
Ak už kniha vzniká na mobile, potom máme niekoľko otázok.
Foto: archív autora, júl 2017 a zápcha v MHD ako príležitosť písať…
Ako je možné, že sa vôbec dá niečo napísať na mobile? Veď prekliaty autocorrect musí robiť svoje. Alebo ho máš vypnutý?
Nie, píšem s autocorrectom. Presnejšie písal som. Už som niekoľko mesiacov, či takmer rok nenapísal nič zásadné, mimo niekoľko článkov. Na knihu si už netrúfam.
Prečo?
Trh je preknihovaný. Vydavateľstvá mi odpisovali buď, že nestíhajú, neodpisovali vôbec, a niektoré sa pohoršovali, že podkopávam hodnoty literatúry, ak ich píšem na nejakom mobile… že to vypovedá o možnej úrovni diela a… to by ostatné by som si nechal pre seba.
Čiže vydavateľstvá neboli nadšené z myšlienky, že nejaká kniha vznikla na mobile?
V podstate rukopis. Nemalo by sa hovoriť o knihe, že je knihou, kým ju nedržíte vydanú v ruke. Aj to som pochopil, ale späť k otázke. Áno, nie je to lákadlo pre vydavateľstvo, že niekto napíše niečo na mobile a hrá sa na spisovateľa.
Ako sa dá vôbec na mobile napísať kniha? Kde je ten začiatok a odhodlanie, čo ťa k tomu prinútilo?
Upozorňujem na to v nejednom rozhovore. Vlastne ide o prejav uponáhľanej doby. Nikde nemám čas písať tak, aby som mal svoj vlastný nástroj a nerušili ma iné povinnosti, zvoniaci telefón, alebo nejaká práca. To miesto bola MHD, rôzne čakanie v radoch, čakanie v zápchach. V komentároch v jednom rozhovore sa hneď objavili nenávistné komentáre, že vodičov čo čumia do mobilu je čoraz viac… ušetrím vám tie komentáre. Nie som vodič. Som ten, čo sedí vzadu a dáva pozor na malého syna, alebo sedí v MHD, pochopiteľne nie na mieste vodiča.
A ako som sa k tomu dostal? Ono to vzniklo najskôr ako núdza. Chcel som si niečo poznačiť, aby som to nezabudol. Po ruke bol len mobil a poznámkový blok, malá appka v ňom. Ten text som si otvoril aj na druhý deň na rovnakej trase do práce a postupne som to zdokonaľoval a zdokonaľoval. V priebehu času to rástlo a rástlo, naučil som sa žiť s autocorrectom a vlastne ani som nepocítil, že by to bolo nejako komplikované. Pokiaľ som nešiel s veľkým nákupom domov a boli voľné ruky, písanie šlo rýchlejšie.
Dá sa povedať, že ďakuješ zápcham a pomalej doprave, že si stihol niekedy napísať viac. Je tak?
Áno, dá sa to tak povedať.
Dopravný podnik mesta Bratislava by to mohol oceniť, alebo využiť v nejakej reklame. Ľudia nemusia vrieskať, že je doprava pomalá, keď stihnú v nej napísať knihu. Neskúšal si ich osloviť? Čo by na to povedali?
Skúšal som ich osloviť a informovať ich o tejto zaujímavosti, ale… v podstate ma odignorovali, takže to neriešim. Časť vznikala aj v autobusoch Slovak Lines a RegioJet, kde sa tomu potešili. Ich reakcie potešili zase aj mňa.
Nezabúdal si vystúpiť na niektorých zastávkach pri toľkom písaní?
Samozrejme. V Bratislave by som nikdy nepoznal miesta od Vazovovej po STU. Tam tie výhybky ma vždy vyviedli z mieri, lebo mi nesedeli k bežným pohybom mojej trasy a keď ma akosi viac nakláňalo pri nepozorovaní trasy, vedel som, že som prepálil zastávky. Dnes už hlásia zastávky nahlas, aj v angličtine, zastávku Saleziánov nemožno prehliadnuť na počutie aj s tým zreteľným „Oupnérmáket“. Ale priznávam, že som čakal viac týchto situácii. Zabudol som vystúpiť maximálne 15x.
Lenže čo s príbehom? Ak je príliš veľký, ako sa vieš orientovať v takom niečom na mobile? Nedokážem si predstaviť, ako to vôbec prebiehalo.
Áno, je tu jeden zásadný problém. Na mobile neviem hľadať v texte. Viem, že som niekde niečo napísal, ale hľadanie je ťažké. Pri knihe Zastavený čas je to vidieť oveľa viac, že ide o jednotlivé časti. V podstate je to priebežný jeden príbeh zložený z mnohých iných. Tie boli vo svojich samostatných dokumentoch. Napríklad časť odohrávajúca sa v Nitre, časť na Kysuciach, časť v Čičmanoch po Lefantovce, alebo časť čisto v Senci. To všetko boli samostatné zložky a preto som bol schopný napísať túto knihu v rámci jednotlivých drobných príbehov a vedieť dohľadať v nich to, čo potrebujem. Každý minipríbeh je totiž o danom mieste a z daného miesta. Pôvodne bol osobitne a spájal som ich až tak, že som si to celé poslal do emailu a vo Worde spojil do jedného dokumentu.
Ale Budinka už nie je tak rozkúskovaná podľa miest, keďže sa odohráva na jednom mieste.
Budinka nemá rozdelenie na miesta. Tá má rozdelenie na konkrétne dni. Každý jeden deň som mal napísaný v samostatnom súbore. Čiže aj tu je určité rozdelenie. Budinka sa písala oveľa ťažšie. Pri nej som si našiel čas aj neraz pred spaním, ale viem, že časť vznikala aj pod perinou počas PNky.
Ktorú z vlastných kníh máš radšej. Priznáš to?
Nie, nepoviem. Alebo… Najradšej mám tú, ktorú som nikdy nedopísal a je v mobile rozpísaná už viac ako 14 mesiacov.
Takže niečo tretie?
Uvidíme. Možno raz, ak zistím, ako z umierajúceho telefónu zálohovať nastavenia autocorrectu. Na iPhone je nemysliteľné niečo napísať. Skúšal som to, ale je to bez šance. Ten šialenec, ktorý navrhol autocorrect pre iPhone by mal dostať elektrické kreslo. A nový autocorrect na Androide nepracuje tak, ako pracuje ten starý.
Ak sa niekto pokúša o to isté čo ty, chceš mu niečo odkázať?
Prečo nie. Pokiaľ sa naozaj niekto púšťa písať niečo väčšie na mobile, tak želám len pevné nervy a pevné odhodlanie. Hlavne však zálohovať a kopírovať na pokojne dve miesta. Počas písania som prišiel o mnoho textu. Kopírovanie na mobile je totiž príšerné, a veľmi hravo si premažete niečo dôležité. Napríklad vystrihnete dva krát niečo a to prvé vystrihnuté je tým pádom zmazané. Fuč. Aj sa mi stalo, že som si čítal text a zistil som, že mi tam chýbala nejaká pekná časť. Občas niečo zmizlo, ani som nepostrehol kedy. Želám teda pevné nervy a pozornosť pri práci s označením a strihaním.
Čítať literatúru faktu je niečo celkom iné, ako keď niekto knihy považuje za svoj koníček kvôli beletrii. Na literatúru faktu sa hľadí celkom inak, no je celkom možné, že na túto knihu budete pozerať absolútne inak, než na čokoľvek z literatúry venujúcej sa dejinám. Tajné dejiny Slovenov a Uhorska je rozmerovo veľká a ťažká, mimoriadne pozoruhodná kniha. Jednak sa snaží zaujať potenciálneho čitateľa svojim názvom, v skutočnosti sa mu to aj podarí, len čo sa do nej začítate.
Kniha prekvapivo plná faktov a odhalení
Ak už raz vieme, že historické udalosti prebiehali jednou cestou, je diskutabilné, ak niekto príde na to, že tomu mohlo byť inak. Hoci autor tejto knihy nevyvracia všetko, čo sa na hodinách dejepisu učíme, zachádza veľmi podrobne do historických súvislostí aj takých, ktoré iných historikov veľmi nezamestnali, alebo sa nepozerali tým smerom, ako Oskár Cvengrosch. História starých Maďaroch, ich príchodu do Moravy, historické súvislosti a vôbec udalosti, aké sa v Európe udiali, majú mnoho spoločného. Aj dnes nám mnoho zdanlivo nezaujímavých vecí vie dať odpovede na dávne záhady.
Autor bohato ilustruje, podkladá historickými mapami, historickými zápismi, listinami a ich znením, využíva slovníky a približuje význam slov, dobových pomenovaní oblastí a prichádza so v skutku zaujímavými faktami o pôvode Slovenov, skúma prepojenia erbov, rodov, slov, spojitosti a približuje históriu starých kmeňov. Čítať túto knihu je ako čítať dejiny krajiny, o ktorej akoby ste netušili vôbec nič. Pritom svoje tvrdenia autor podkladá faktami, názvami, miestami dohadmi a predpokladmi.
Dokonca aj mnoho súčasných či dobových názvov spája s udalosťami, bytosťami, názvami kmeňov, skúma jazyk a vo výsledku prináša celkom iný obraz o našich dejinách. Nejde o jednoliaty text, ktorý by znechutil čitateľa. Pri listovaní sa orientujete podľa máp. Rovnako tak je tu mnoho fotografií, skenov dobových listín a vysvetliviek. Občas sa dá hovoriť o knihách, ktoré sú pre chvíle voľna určené na potešenie chúťok po poznaní. V tejto knihe je toho viac, čo by malo byť verejne známe a mohlo by byť témou spoločenských diskusií a ďalšieho výskumu. Začať môžete sami.
Vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve EKO-konzult, s.r.o. v Bratislave ako 256 stranové plne farebná a viac ako jeden kilogram ťažká publikácia v tvrdej väzbe. ISBN: 978-80-8079-265-7
Tradícia všitá v nás: Po prvýkrát vychádza na Slovensku kniha, ktorá okrem dôstojnej prezentácie bohatého kultúrneho dedičstva prináša aj pohľad na skutočnú krásu. Krásu a farebnosť slovenských krojov, ktoré zozbierala rodáčka z detvianskych lazov Jana Kucbeľová. Jej zbierka obsahuje vzácnosti, ktoré istým spôsobom predstavujú náš národný poklad. Každý kúsok má nesmiernu historickú a kultúrnu hodnotu, ktorú zachytil fotograf Peter Brenkus na fascinujúcich záberoch. V knihe okrem zaujímavých historických faktov spoznáte aj príbehy jednotlivých krojov, osudy ich nositeľov či výrobcov.
Vydajte sa na cestu naprieč kultúrnym bohatstvom Slovenska a spoznajte jeho rozmanitosť zahalenú do súkna, čipky a výšiviek. Osvojte si dedičstvo predkov a obdivujte dobový zmysel pre krásu.
Publikácia zobrazuje kroje zo zbierky Jany Kucbeľovej podľa kultúrnych regiónov Slovenska.
V 19 kapitolách nájdete kroje z týchto oblastí:
KYSUCE ŽILINSKÁ OBLASŤ POVAŽIE LIPTOV SEVERNÝ SPIŠ JUŽNÝ SPIŠ ŠARIŠ
PODJAVORINSKÁ OBLASŤ PONITRIE POHRONIE HOREHRONIE ZÁHORIE TRNAVSKÁ OBLASŤ MALOKARPATSKÁ OBLASŤ TEKOV PODPOĽANIE HONT NOVOHRAD GEMER – MALOHONT
O čom je kniha:
Kniha Odetí do krásy je unikátna encyklopedicko-zážitková publikácia, ktorá vám prináša dedičstvo našich predkov. Táto kniha – plná jedinečných fotografií – vám predstaví krásu slovenských krojov a poodhalí zabudnuté tajomstvá ich výroby a nosenia. Posolstvo ukryté na stránkach tejto knihy priblíži naše národné dedičstvo nielen vám, ale aj vašim deťom a vnúčatám. Obdivujte spolu s nami bohatstvo Slovenska.
V tejto jedinečnej publikácii sa snúbi:
Unikátna kolekcia stoviek krojových variácií na 945 farebných fotografiách
Zabudnuté tajomstvá výroby a zvyky odievania
Neskrývaná láska ku krojom a ľudovej kultúre v 19 svojráznych oblastiach Slovenska
O autoroch:
Láska ku krojom a k ľudovej kultúre sa u Jany Kucbeľovej rozvinula už v detstve, pretože vyrástla na detvianskych lazoch Krnô. V roku 1991 otvorila v Detve predajňu ľudovoumeleckých výrobkov PARTA – Slovenské ľudové umenie, ktorú neskôr rozšírila o krajčírsku dielňu a výrobu krojov a liturgických textílií. Dnes šije kroje a je aj autorkou mnohých výstav, koncertov a programov počas Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.
Pôsobivé fotografie v knihe sú dielom známeho slovenského fotografa Petra Brenkusa. Jeho vášňou je fotografovanie tanca a folklóru, ktorému sa intenzívne venuje odmlada. Dlhé roky bol exkluzívnym fotografom súborov Lúčnica, SĽUK, tanečného divadla Bralen a viedenského hudobného telesa Klangforum. V roku 2000 získal v súťaži Czech Press Photo v dvoch kategóriách prvú a tretiu cenu, vydal množstvo publikácií, vystavoval vo Viedni, v Grazi, Sydney, Štrasburgu, Budapešti, New Yorku, vo Varšave a v Berlíne.
Čo hovoria o knihe autori a spolupracovníci:
„Je to kniha o mojej záľube, o mojom zberateľstve a o výsledku tejto celoživotnej vášne, ktorou je zbierka krojov. Je v nej aj časť môjho vlastného života, kus srdca, nehasnúca túžba po poznaní, hlboká vášeň objavovať a napokon bezhraničná láska k všetkému, čo súvisí s krojmi a odievaním v minulosti,“ napísala autorka Jana Kucbeľová o svojej knihe.
„Len takí niečo dokážu, ktorí si kladú veľké ciele.“ povedal na margo publikácie autor fotografií Peter Brenkus.
„Kniha je v podstate náhradou za výstavu časti kompletných krojov, ktoré dosiaľ Jana Kucbeľová zozbierala, a ide vskutku o pozoruhodnú a veľmi hodnotnú zbierku. Upozorňuje na niektoré prvky, ktorých získanie ju najviac potešilo, ale miestami spomenie aj tie odevné kusy, čo sa jej napriek úsiliu získať nepodarilo. Všetku tú krásu vkusne nasnímal fotograf Peter Brenkus, ktorý plne rešpektoval dokumentačný prístup. Pre milovníkov krojov, etnoštýlu, ľudovej kultúry či jednoducho krásy bude táto publikácia určite nevšednou lahôdkou.“ napísala v úvodnom slove ku knihe prof. PhDr. Zuzana Beňušková, CSc. z Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied.
Odbornú pomoc a konzultácie poskytol PhDr. Mojmír Benža, PhD.
Jana Kucbeľová, Peter Brenkus: Odetí do krásy, 376 strán, cena 39,90 eur.
Začiatok šestnásteho storočia predstavuje najslávnejšie obdobie talianskych dejín. Nikdy predtým ani potom nežilo vedľa seba toľko vynikajúcich osobností, gigantov ducha a činu. Popri Michelangelovi a Leonardovi pôsobil aj najmladší z velikánov renesancie – Raffael Santi.
Kniha je príbehom jeho krátkeho, no bohatého a dramatického života, o ktorom sa zachovalo málo autentických správ. Rolando Cristofanelli, spisovateľ a historik umenia, nemal preto ľahkú úlohu. Pokúsil sa preniknúť k Raffaelovej osobnosti znútra, rekonštruovať jeho názory na svet, ľudí a umenie.
Fiktívny denník, ktorý si umelec začína písať ešte v detstve, nás zavedie najprv do Perugie, kde sa zaúča do maliarskeho remesla. Nasleduje Florencia, kde sa márne pokúša uplatniť, a napokon Rím, kde sa dočká vytúženej slávy, bohatstva a uznania. Postupne sa stávame svedkami umelcovej tragédie: v zápase o vrtkavú priazeň spoločnosti odovzdáva všetky sily umeniu, až mu z nich nezostáva ani toľko, aby mohol ďalej žiť. Zomiera vo veku 37 rokov.
Z talianskeho originálu Rolando Cristofanelli: Il ragazzo Raffaello, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Giangiacomo Feltrinelli Editore, Milano 1971, preložila Miroslava Vallová.
Román RAFFAEL vychádza 336 stranách. Maloobchodná cena 12,90 €.
Nezamestnaná, nezadaná, nahnevaná. Taká je Adriana, keď sa vracia po dlhoročnom skrachovanom vzťahu do rodnej dediny. Má to byť len prestupná stanica, nádych predtým, než začne cestovať a užívať si slobodu. Vo vrecku má letenku do Santiaga a v srdci túžbu spoznať svet. Plány jej však skríži tmavovlasé dievčatko a jeho otec, ktorý v nej oživí horkosladké spomienky na mladosť.
Kedysi bol jej najlepším priateľom, prvým milencom, spriaznenou dušou. Ona však odišla do veľkého sveta, lebo chcela od života čosi viac. Na jej prekvapenie spomienky nevybledli, a tak sa napriek nevôli okolia vrhne do románika s mužom, ktorý ju aj po rokoch šialene priťahuje. Ich čas sa však nemilosrdne kráti a Adriana začína tušiť, že svojím odchodom im obom zlomí srdce…
A čo hovorí o svojej prvotine autorka, pre ktorú je písanie návykové? „Mamy na plný úväzok to majú niekedy ťažké. Romantika je popri soplíkoch a prebdených nociach často nedostatkovým tovarom. Asi preto som sa počas materskej dovolenky rozhodla napísať tento šialene romantický príbeh. Zasadila som ho do nie celkom ideálnej slovenskej súčasnosti a prežívala som ho spolu so svojimi hrdinami.“
Katarína Pivarčiová (1986) sa narodila v Poprade. Vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Momentálne je na materskej dovolenke. Miluje svoju rodinu, filmy a spánok. Román Láska zvoní vždy dvakrát je jej knižný debut.
Román Láska zvoní vždy dvakrát vychádza na 232 stranách, maloobchodná cena 9,90 €.
