Vyšiel Márquezov nedopísaný rukopis Uvidíme sa v auguste

V roku 2024 si pripomíname 10. výročie úmrtia kolumbijského spisovateľa Gabriela Garciu Márqueza. Pri tejto príležitosti mu vychádza jeho posledné dielo, nedopísaný rukopis Uvidíme sa v auguste, ktoré sa na knižných pultoch ocitá na celom svete.

Uvidíme sa v auguste

Ana Magdalena Bachová prichádza každý rok 16.augusta na ostrov v Karibskom mori položiť kyticu gladiol na hrob svojej mamy. Vždy tam ostáva jednu noc. Raz sa znenazdajky zapletie s neznámym mužom a odvtedy je inou ženou. Žiadny august na ostrove už potom nikdy nie je taký, aký bol. V tú jednu noc sa akoby stáva inou ženou. Nie tou šťastne vydatou, ale takou, ktorá hľadá výnimočnú príležitosť na milovanie sa s neznámym mužom.
Kto to bude tento rok?

Jedna noc v auguste na ostrove

Pre čitateľa bude od prvej kapitoly zaujímavé sledovať dva dni, ktoré sú stredobodom každého kalendárneho roka protagonistky. Momenty na ostrove sú silné a pri čítaní evokujú klbko, ktorého vlákna sa rozmotávajú do Aninho celého nasledujúceho roka, no i života. Menia ju, formujú, nič už s nimi nie je také jednoduché ako predtým. Spája sa s nimi atmosféra tajomna, dobrodružstva a nečakaných koncov.

Kniha sa číta ľahko, má oddychovú čitateľskú atmosféru, dej plynie hladko. Napriek tejto (navonok) jednoduchej dejovej línii, čitateľ pri čítaní nadobudne pocit, že kniha ostáva s ním, aj keď ju odloží. Záver iste prekvapí, možno aj trochu šokuje, možno bude u mnohých vyvolávať aj otázky, či mu takto čítanie stačí alebo naozaj by prijal ešte ďalšie 4 príbehy o Anne, ktoré mali v knihe vyjsť. Naopak, ústredná marquezovská téma lásky ostáva nezmenená aj v plynutí času, jeho hlboké pochopenie pre peripetie ľudského života a poézia jazyka zaručí čitateľský pôžitok.

Márquezov nedopísaný rukopis

Kniha Uvidíme sa v auguste je pre čitateľskú obec iste vzácna, lebo je to posledné Márquezovo dielo, ktoré už, bohužiaľ, nestihol dokončiť. Napriek strate pamäti a protivenstvám v zápase s jeho perfekcionizmom umelca je zjavné (aj z obrazovej prílohy ukážok autorovho rukopisu v knihe), že zápas s jeho mentálnymi schopnosťami sa snažil ustáť.
Čitatelia iste ocenia, že sa Márquezove deti aj napriek vete „Táto je nanič. Treba ju zničiť“ rozhodli nechať čas tomu, čo s ňou nakoniec bude. A že chýbajúce schopnosti, ktoré autorovi chýbali, mu predsa len zabránili uvedomiť si, aká je kniha vlastne dobrá aj napriek nedokonalostiam.