Rozhovor so Zuzkou Šulajovou aj o jej novej knihe Tajomstvá jedného domu

Zuzku Šulajovú poznajú slovenskí čitatelia najmä vďaka jej Džínsovým denníkom. Tie oslovili mladú generáciu, ktorá postupne s jednotlivými dielmi rástla a dosiahla literárnu dospelosť. Celkovo šesť Džínsových denníkov obohatených o jeden Lukášovými očami sa tak stali pre Zuzku symbolom. V januári 2019 však na pulty predajní kníh prichádza jej novinka, ktorá je diametrálne odlišná od doterajšej tvorby. Pýtali sme sa priamo autorky na podrobnosti o jej knihe Tajomstvá jedného domu.

foto: TG, podpisovanie knihy v rámci exkluzívneho predpredaja, 21.1.2019

Zuzka, prečo si sa dala na vážnejšiu tematiku? Pokiaľ sa nemýlim, ide o krimi.

Potrebovala som prestávku od mládežníckeho žánru, no vydavateľstvo apelovalo, že veľmi dobre píšem o vzťahoch, prosia si teda niečo o tom. Krimi mi vopred príliš neodobrili (lebo že je náročné to napísať), ale ja som si aj tak spravila po svojom. Asi som sa rozhodla dobre, keď som neposlúchla. keďže príbeh vo vydavateľstve uspel. Pre mňa bol krimi žáner kompromis – bolo by to niečo celkom iné, a predsa o vzťahoch. Dalo mi to voľnosť vo vyjadrovaní, príbehu, uznávam – aj v násilí či erotike. V doterajšej tvorbe pre mládež som si dávala pozor na slušnosť. Okrem toho, nielen rada čítam krimi žáner, ale aj môj otec bol dlhé roky kriminalista v predrevolučných aj porevolučných časoch. Mala som teda konzultanta priamo doma a ďalších po celom Slovensku aj vo Viedni.

Kriminalista v rodine? Spomína sa to myslím aj niekde v knihe, že ťa inšpirovalo tak trochu to, že je tvoj otec kriminalistom. Znamená to, že sem tam niečo z jeho práce preniklo aj domov a ovplyvnilo ťa?

Ocko hovorí, že keď som bola malá, často nebýval doma,. Ja to vôbec neevidujem. Keď bol doma, venoval sa mi naplno. To si zase pamätám. Chodievali sme do kina, do botanickej, do zoo, do plavárne, stále ma niekam bral. Mama totiž vtedy ešte študovala externe na vysokej škole, potrebovala sa učiť a starí rodičia aj zvyšok našej rodiny žil aj žije na strednom Slovensku, takže im nemal kto vypomôcť. Ale ako vravím, neevidujem, že by mi niečo chýbalo. Nebrala som ani nejako špeciálne, že mám ocka policajta. Kriminalisti nemali (ani nemajú) uniformy, ale keď raz ocko nejakú doniesol, bola som vo vytržení. Samozrejme, sem-tam som počula o nejakých prípadoch, o ktorých smel hovoriť… Ale viac ma to začalo zaujímať, až keď už pracoval inde. Ocko nebol vyslovene inšpirácia, on bol dôvod a istota, prečo sa do takéhoto príbehu pustiť. Nerada totiž píšem príbehy vycucané z prsta. Chcem, aby bolo všetko reálne. A to isté vlastne chcel aj on. Tiež mu prekážajú detektívky, v ktorých autor očividne netuší, ako niečo prebieha.

Na čo sa môžu čitatelia tešiť v tvojej novinke Tajomstvá jedného domu?

Môžu sa tešiť na zápletku, ktorá by sa skutočne mohla stať. Príbeh je síce úplne vymyslený, ale reálny. Je zasadený do dôverne známeho prostredia Bratislavčanov, ale, myslím a dúfam, dokážu sa doň vcítiť aj nebratislavčania. Veď sama som krvou stredoslovenka a Bratislavčanka len miestom narodenia. Môžu sa tešiť na to, že pochopia náročnosť vyšetrovania akéhokoľvek kriminálneho činu, na čo všetko kriminalisti musia myslieť a koľko ich práce sa postupne ukáže ako zbytočná. Nezaostávajú osobné príbehy najmä hlavnej postavy Tibora, ktorý žije v nie príliš harmonickom manželstve, príbeh záhadnej spisovateľky, ktorá má tiež svoje temné tajomstvo, príbeh obyčajnej slovenskej rodiny, ktorá sa pasuje so životom sebe vlastným spôsobom a v neposlednom rade aj na horúcu lásku. 🙂

Bude tých tajomstiev naozaj viac?

Bude. V knihe všetko súvisí so všetkým. Mám rada Agathu Christie a obdivujem, ako u nej všetko súvisí so všetkým. Nesnažila som sa ju napodobniť, ale chcela som, aby príbehy susedov v jednom dome neboli zbytočnými slepými uličkami, ale mali svoje miesto v deji.

Kde si čerpala inšpiráciu na konkrétny dej. Ide len o fikciu, alebo… ?

Ide o fikciu, príbeh je kompletne vymyslený, no inšpiráciu som čerpala, ako každý autor, zo života. Život sám o sebe je najväčší spisovateľ na svete…

Prezraď, na akých miestach si knihu písala a kedy vôbec prišiel ten prvý impulz, že toto by mohla byť tvoja nová cesta?

Ach, ja nie som ten typ, čo dokáže písať všade. Obzvlášť krimi vyžaduje maximálne sústredenie a presnosť, o ktorú som sa pokúšala. Píšem teda zásadne doma, v tichu a pokoji, nehrá mi ani rádio, nič. Chcem ticho, posvätné ticho. Akurát korektúry som robila nielen v Bratislave, ale aj v Poltári, kde som trávila chvíle vo „vyhnanstve“ pri rekonštrukcii bytového jadra. 😀

Nechávaš postavy v knihe príliš trpieť? Alebo je to skôr taký príbeh, kde si potrápime hlavu?

Nechcem dávať spoilery, takže neodpoviem priamo. Ale áno, postavy majú zaujímavé osudy. Niektoré ťažšie, iné zase klasické, priam až bežné. Charaktery sú rôzne a v závislosti od nich sa svojím životom prebíjajú.

Krimi žáner si plánuješ ešte zopakovať? Pripravuješ vôbec teraz niečo nové pre svojich čitateľov?

Tajomstvá jedného domu sú uzatvorený román, keďže neznášam otvorené konce, ale mám tam zadné vrátka, ktoré by bolo potrebné viac pootvoriť. Či tak urobím, uvidí sa časom. A o tom, či niečo chystám, vopred nehovorím, lebo nikdy netuším, či sa to vydarí – a potom by som musela vysvetľovať, čo s tým je. 🙂

Na akých miestach môžu byť s tebou fanúšikovia v kontakte? Napríklad ak si chcú nájsť blížiace sa príležitosti na besedy, stretnutia, podpisové akcie a podobne?

Nie som veľký fanúšik sociálnych sietí, ale tiež som im neunikla. Nájdu ma na Facebooku @ZuzkaŠulajová1985, na instagrame @zuzana.sulajova.

Čo robí Zuzka Šulajová, ak práve nepíše?

Ha, pravdepodobne som vonku so svojím psom. 😀 Rada s ním chodím na dlhé výlety do lesa alebo sadneme do auta a odvezieme sa niekde inde. Obľúbila som si Lozorno. Záhorie je nádherné! Mimo toho žijem život ako každý iný – upratujem, upečiem (varenie ma nebaví, ale zvládam:), nejaké vybavovačky, lietačky, čítam si, pozriem filmy. Mám rada pokoj a súkromie, nepotrebujem ku šťastiu akcie a aktivity ikstého druhu.

Ďakujeme