Podobných kníh veľa nie je. Nejde len o jeden príbeh, ale o vyrozprávanie viacerých osudov jedného dievčaťa, jej rodiny a blízkych. Kniha s nezameniteľným názvom Deti vojny-povojny: Vierka vychádza z reálnych udalostí, hoci samotná hlavná postava je fikciou. Vznikol tak príbeh, ktorý je v mnohých smeroch jedinečný. Predovšetkým tým, že popisuje pôvodný život, mentalitu ľudí, ale aj ich omyly – snahu vysvetľovať svet podľa vlastného presvedčenia. Medzi riadkami cítime nenávisť, obavy i rozdielne pohľady dospelých a detí.
Knihu je možné objednať online na: bux.sk
Deti vojny – povojny: Vierka a jej zaujímavosti
1) Netradične – Čadca
Dej sa odohráva na mieste, s ktorým sa v literatúre o vojne nestretávame často. Vo filme Sedím na konári a je mi dobre sa spomína neďaleká Riečnica, ktorá už zanikla, no samotná Čadca doteraz nebola v literatúre zachytená tak autenticky, ako teraz. Spoznávame ju ako mesto, ktorého sa vojna aj povojnové obdobie dotkli naplno. Dnes túto tému v meste nič nepripomína – no po prečítaní knihy ju začnete hľadať. Možno práve táto kniha to zmení.
2) Kitty Weichherz
Pri čítaní sa nedá vyhnúť prirovnaniu k Anne Frank. Holandsko má svoj symbol dievčaťa z úkrytu, Slovensko však malo tiež dieťa, ktoré vojnu prežívalo – Kitty Weichherz. Pochádzala z Bratislavy, no s rodičmi sa presťahovala do Čadce k strýkovi. Odtiaľ boli odvezení do zberného tábora v Žiline a následne deportovaní do Sobiboru, tábora určeného na priame vyvražďovanie.
Denníky, ktoré písal jej otec a zaznamenávali rastúce zlo, sú dodnes prehliadaným dokumentom. Nikto sa im systematicky nevenuje, čo je veľká škoda – a autor knihy sa to pokúša zmeniť.
3) Vrba, Wetzler… či Gabčík
Prekvapivým momentom sú zmienky o osobnostiach celoeurópskeho významu, ktoré mali spojenie s Čadcou. Pripomína to, že aj malé mesto môže mať veľké historické väzby.
4) Propaganda a zaostalosť
Bez vzdelania sa žilo ťažšie. Ľudia nerozumeli, ako lietadlá lietajú, lieky liečia a ako ľahko sa dá zmanipulovať propaganda. Režimu sa to darilo naprieč celým Slovenskom. Zachytené nenávistné nálady, zmeny v spoločnosti či bežné dedinské ohováranie nepôsobia vzdialene – naopak, sú znepokojivo aktuálne.
5) Menej známe pravdy
Kniha prináša aj menej známe fakty. Minulý režim nás v kinematografii a literatúre presvedčil, že druhá svetová vojna bola len utrpením, ktoré ukončili Sovieti prinášajúci mier a slobodu. Menej sa hovorí o slovenskej armáde, jej zásluhách či o tom, že Slovensko bolo do roku 1945 spojencom Nemecka a do roku 1944 žilo relatívne pokojne – ak si odmyslíme perzekúcie Židov a pôsobenie Hlinkovej gardy.
6) Smutné fakty
O odvlečení Židov a zmenách v spoločnosti vzniklo množstvo kníh. Nezabudnuteľný Obchod na korze rozpráva príbeh jedného arizátora a vdovy Lautmannovej. Táto kniha o Čadci však prináša viacero kratších pohľadov – z perspektívy dieťaťa. Aj malé dieťa dokáže porovnať podobu mesta pred vojnou a po nej. Smutné zostávajú aj rodinné vzťahy, strach povedať názor a neistota, komu možno dôverovať. Mnohé z toho čitateľ vníma medzi riadkami. Mládež si to možno nevšimne, no skúsený čitateľ áno. Vzhľadom na vek hlavnej hrdinky je jasné, že kniha je určená aj mladšej generácii, nie len tej zorientovanej.
7) Ojedinelý vzhľad
Kniha je zážitkom aj po vizuálnej stránke. Už po otvorení si čitateľ všimne grafickú úpravu, ktorá sa nedá prehliadnuť. Na začiatku aj na konci knihy sa objavuje fotografia, ktorej význam spočiatku nie je jasný – no s každou kapitolou ho autor postupne odhaľuje.
8) Príbeh v dobovom kontexte
Ide o typ knihy, ktorá si vyžaduje porozumenie dobe. Spoločenské nastavenie roku 1939 sa zásadne líšilo od roku 1942. Názory sa menia spolu s príbehom. Čitateľ, ktorý nepozná pojem arizácia, deportácia či nepochopí, kto boli „tí vo vagónoch“, môže mať problém vnímať dej správne.
Autor opisuje situácie tak, ako vtedy pôsobili – bez vedomostí, ktoré máme dnes. Ľudia netušili, že deportácie znamenajú smrť. Kniha preto zachytáva ich naivitu, nádej aj nepochopenie v reálnom čase.
9) Dobový jazyk
Pre bežného čitateľa by bolo únavné čítať text v plnom nárečí, no tu to funguje. Autor používa dobové a nárečové slová – ako „chľeba“ či „páľenka“ – len v situáciách, keď to dáva zmysel. Presne tak, ako to robia Kysučania dodnes. Pridáva to autenticitu a živý rytmus reči, ktorý do príbehu prirodzene patrí. Nárečie odrazu počuť, keď sú medzi svojimi, sú uvoľnení, alebo naopak nepokojní a lomcuje s nimi zlosť.
10) Čadca ako literárna mapa
Kniha robí Čadcu atraktívnejšou – nie súčasnou, ale historickou. Presne uvádza polohu domov, ulice a stavby, čím čitateľovi umožňuje reálne sa orientovať v priestore. Ak ste nikdy nezavítali severnejšie než po Žilinu, možno vás táto kniha presvedčí, aby ste sa tam vybrali a mesto spoznali.
Bolo by nepochopiteľné, keby po tejto knihe nevznikla v Čadci iniciatíva zaradiť príbeh Kitty Weichherz do miestneho vzdelávania či kultúrnych aktivít. Zatiaľ sa tak však nestalo – jej meno sa nespája so žiadnym systematickým výskumom ani s dielom, ktoré by trvalo pripomínalo jej osud.
Knihu je možné objednať online na: bux.sk
