Keď sa povie Solaris, mnohí milovníci sci-fi si vybavia nezabudnuteľné filmové dielo ruského režiséra Andreja Tarkovského z roku 1972, nakrútené na motívy Lemovej kultovej knihy. Toto mnohovýznamové, až filozofické, dielo sa odohráva na kozmickej stanici, umiestnenej na obežnej dráhe nad planétou Solaris, ktorá predstavuje dosiaľ neznámu formu vedomia. Planéta, pripomínajúca akýsi „oceán“, je jediným organickým celkom, schopným zhmotňovať ľudské myšlienky.
Pomocou záhadnej plazmy sa vedci stretávajú s vlastnou minulosťou – a ich materializované utajované predstavy a spomienky vyzývajú hrdinov tvárou v tvár tajomnej mimozemskej civilizácie k porovnaniu s vlastnou kultúrou a ich vlastnými „Ja“. O nakrútenie Solarisu sa v roku 2002 pokúsil aj Hollywood, no Tarkovského verziu neprekonal. Lemove dielo je v istom zmysle milostným príbehom, ktorý kladie nevyhnutné otázky o zmysle života, o hraniciach poznania, ale i o sebareflexii každého jedinca.
O čom je kniha Solaris:
Keď psychológ Kris Kelvin dorazí na planétu Solaris, jeho úlohou je skúmať záhadný oceán na jej povrchu. Niečo však nie je v poriadku. Na palube výskumnej stanice ho začnú prenasledovať bolestivé spomienky na bývalú lásku, ktoré sa zdajú viac ako len obyčajné preludy. Niečomu podobnému čelia aj ostatní výskumníci, ktorým sa vynárajú dávno potlačené a náhle hmatateľné zážitky. Vedci sa domnievajú, že oceán je v skutočnosti obrovským mozgom, ktorý vytvára tieto spomienky z neznámeho dôvodu. Je možné, že majú pravdu?
Z poľského originálu Solaris preložil Samuel Marec.
- KÚPIŤ NA: BUX.SK
Ukážka z knihy:
Človek je naraz schopný obsiahnuť len veľmi málo vecí; vidíme len to, čo sa nám odohráva pred očami, tu a teraz; predstaviť si názorne a naraz paralelnú rozmanitosť procesov, hoci navzájom súvisiacich alebo dokonca navzájom sa doplňujúcich, je nad jeho možnosti. Presviedčame sa o tom predsa aj pri javoch pomerne jednoduchých.
Osud jedného človeka môže znamenať veľa; osud niekoľkých stoviek ľudí sa dá postihnúť iba ťažko; ale osudy tisícov a miliónov ľudí neznamenajú v podstate nič – a symetriáda je milión, nie, miliarda umocnená na seba samu, je to stelesnená nepredstaviteľnosť; čo z toho, že v niektorej jej lodi, ktorá je desaťnásobkom Kroneckerovho priestoru, stojíme ako mravce držiace sa záhybu dýchajúcej klenby, že vidíme vzlet gigantických plôch, ktoré sivo svietia v žiare našich svetlíc, aj ich vzájomné prenikanie, mäkkosť a neuveriteľnú dokonalosť riešenia, ktoré je predsa len obyčajným okamihom, pretože tu všetko plynie, pretože obsahom tejto architektúry je sústredený a účelný pohyb?
Vidíme len zlomok celého procesu, chvenie jedinej struny v symfonickom orchestri superobrov a pritom vieme – ale len vieme, nechápeme –, že súčasne nad nami aj v úzkych priepastiach pod nami, tam, kde to nevidíme, teda za hranicami našej predstavivosti, dochádza k státisícom a miliónom iných premien, ktoré sú navzájom pospájané matematickým kontrapunktom. A tak ju ktosi označil za geometrickú symfóniu, ktorej sme my len hluchými poslucháčmi.
Stanisław Herman Lem
Stanisław Herman Lem (1921 – 2006) bol poľský filozof, futurológ a spisovateľ sci-fi literatúry. Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastike, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie. Stal sa jedným z najznámejších a najprekladanejších autorov vedecko-fantastickej literatúry. Mnohé javy, ktoré opísal vo svojich knihách, sa nakoniec prejavili aj v reálnom živote. Jeho vedecko-fantastický román Solaris, prvýkrát publikovaný v roku 1961, patrí medzi kultové diela svetovej literatúry vo svojom žánri.
