D. Sakmárová svoju 4. knihu Biele mesto situovala na svoj rodný Spiš

Dominika Sakmárová je slovenská autorka, ktorá vydala doteraz tri knihy cestopisov z iných krajín. V poradí štvrtá Sakmárovej kniha s názvom Biele mesto sa oproti ostatným líši geografickým ukotvením. Zatiaľ čo predošlé knihy boli zasadené do ázijského prostredia, táto sa odohráva na Slovensku – na Spiši. Spiš iste nebol náhodný výber pri písaní knihy. Autorka má k nemu silné väzby – sama z tejto oblasti pochádza.

Biele mesto

Sedem poviedok knihy spája rovnaká niť – odohrávajú sa na Spiši. Situované sú priamo v jeho srdci – v Spišskom Podhradí a v jeho okolí. Každý z príbehov sa odohráva v prítomnosti. Tá však v mnohom naráža na minulosť a všetko sa to spolu prelína aj s fantastickosťou, až magickosťou alebo snovosťou. Hoci minulosť v poviedkach je už prekonaná a nevráti sa, vo veľkej miere ovplyvnila a stále ovplyvňuje život ľudí v jednotlivých obciach. V tých cítiť multikultúrnosť Spiša a pestré spomienky autorkinej rodiny. Tie otvára, približuje nám ich, občas sa pritom pohrá s dejom, postavami alebo slovami…

V dennom živote protagonistov sa z času na čas vynoria udalosti a spojitosti, ktoré sa v dedine kedysi odohrávali – zaklínadlá bačov z Levočských vrchov, dielňa na modrotlač, ukrývanie Židov… V príbehoch sa vyskytujú aj tajomné prvky – stratená teta, ktorú na fotkách vidí len malá Gitka, zaklínadlá na hady, vodník v babkinom rybníku a mnoho iného. Dávne tajomstvá sa postupne odhaľujú, a každé sa akosi vracia aj do súčasnosti a ovplyvňuje život, ktorý v obci plynie ďalej. Zaujímavé príbehy a originálny autorkin rukopis v poviedkach skvele dotvárajú útržky zo spišského a rusínskeho nárečia, ako aj mnohé zvyky z regionálnej vidieckej kultúry. V mnohých príbehoch sa autorka inšpirovala aj udalosťami z vlastnej rodiny, na čo zvyčajne odkazuje na konci jednotlivých kapitol.

Kniha je určite skvelým oddychovým čítaním. Originálnu pečať jej dáva situovanosť na slovenský vidiek – (pre mnohých menej známy) Spiš. Ten nesonduje len historicky a rodinne, ale prikrášli ho aj o mýtickosť. Každý čitateľ musí uznať, že táto kombinácia je v slovenskej literatúre nevídaná, no veľmi vítaná, až priam pútavá.