Monika Wurm čitateľky zaujala už niekoľkými svetmi, hlavnými hrdinami a vzájomne nepodobným prostredím. Opakovane si získava čitateľské publikum a pri poslednom literárnom počine prekvapila rovno dvoma knihami. Sériou Purpurové slnečnice, ktorá vychádza naraz. Už dlho sme nevideli tak úspešne uchytený titul, a zrejme nikdy sme doteraz nevideli tak dlho udržiavané dva diely série v rebríčku predajnosti Martinus, ako v tomto prípade. O čom sú tieto novinky a aký čitateľ si príde na svoje? Aj o tom v našom rozhovore na kniznenovinky.sk
Rozhovor s Monikou Wurm
V Purpurových slnečniciach sa hlavná hrdinka Sarah narodila a vyrástla v amišskej komunite – čo ťa inšpirovalo práve týmto prostredím? Prečo touto komunitou začína príbeh? Predsa len nám Slovákom je značne vzdialená a obraz o nej nám prinášajú iba ak dokumentárne filmy a nepresne aj pár filmových komédií.
A práve to bol dôvod, prečo som sa rozhodla zasadiť príbeh do komunity Amišov. Je to niečo iné, niečo, čo sa v našej literatúre ešte veľmi nespomínalo a len málo ľudí pozná tajomstvá tejto komunity. O Amišoch som chcela písať už dávno, ale až teraz nastal ten správny okamih. Musím však povedať, že pre hĺbku príbehu som do deja zakomponovala tú najprísnejšiu vetvu Amišov, ktorí žijú takmer ako ľudia štyristo rokov dozadu.
Sarah prežíva veľa vnútorných aj vonkajších konfliktov – napríklad zakázaná láska, rodinné tajomstvá. Ak sa zamyslím nad obsiahnutými témami ako emócie, viera, svedomie, kultúra a spoločenské pravidlá – aký žáner sú vlastne tieto knihy?
Dej týchto kníh sa nedá jednoznačne priradiť do jedného konkrétneho žánru. Najbližšie má k tabu románu s prvkami dark romance a drámy. Obsahuje kontroverzné, tabuizované a emocionálne náročné aj psychologicky hlboké témy, ktoré nemusia byť vhodné pre každého čitateľa.
Obe knihy sú rarita. Nie je bežné, že vychádzajú dve naraz, príbeh začínajú a aj končia. Aspoň predpokladám, že nemá pokračovanie v pláne, alebo má? Ako to je? Stačí si prečítať dvojku, ak jednotku práve nebudú v obchode mať? Pokazím tým niečo? Alebo sú nevyhnutnou dvojkou pre pochopenie celého príbehu?
Správne, ide o dilógiu a ďalšie pokračovania neplánujem. Príbeh je uzavretý. Pre vydanie oboch kníh naraz som sa rozhodla preto, že mi čitatelia pri iných dilógiách často vyčítali dlhé čakanie na pokračovanie, keďže zvyknem knihy končiť cliffhangerom. Tentoraz som si povedala, že skúsim vydať obe časti naraz – a fungovalo to. Čitatelia to ocenili, za čo som nesmierne vďačná. Keďže knihy na seba priamo nadväzujú, je dôležité čítať ich postupne, inak čitateľ stratí plnohodnotný zážitok.
V knihe sa dotýkaš ťažkých tém – násilia, tajomstiev, bolesti, aj dôsledkov traumy. Ako si pripravovala ich spracovanie, a kedy bolo nutné zaloviť v odbornejších vodách?
U mňa tvorivý proces funguje tak, že dlhodobo zbieram informácie. A potom príde moment – v jednej sekunde alebo vo sne – keď mám zrazu v hlave celý dej. Príbeh Purpurových slnečníc ku mne prišiel 07.07.2024 v poli slnečníc. Všetky informácie, ktoré som časom nazbierala, jednoducho zapadli na svoje miesto a príbeh začal žiť v mojej hlave. Samozrejme, fakty som si overovala a študovala online, aby som zistila, čo na danú komunitu sedí a čo nie. Keďže ovládam nemčinu aj angličtinu, vyhľadávanie informácií nebolo náročné. Sledujem aj bývalých členov tejto komunity, ktorí už roky zdieľajú svoje skúsenosti na sociálnych sieťach.
V dielach 1 a 2 sa dej výrazne rozvíja – čo pre teba znamenalo nechať Sarah prejsť časom vo väzení, a ako sa podľa teba mení ako človek počas tohto obdobia?
Týmto krokom – zavrieť hlavnú hrdinku Sarah do väzenia – som sledovala tri hlavné ciele:
- Zbavenie sa jej otca, ktorý bol neskutočne ohavným človekom a spáchal na vlastnej dcére niečo naozaj strašné.
- Potrebovala som dať hlavnej hrdinke čas, aby dospela a získala všetky informácie z nášho sveta.
- Potrebovala som tento čas aj pre hlavného hrdinu Dimasha, aby stihol vyštudovať a stať sa tým človekom, ktorým je v druhej časti. Rada by som prezradila viac, ale tým by som odhalila hlavný spoiler.
Vzťah s Dimashom – postavou, ktorá sa zdá byť oblakom napätia medzi láskou a svedomím? Čo si chcela vyjadriť vzťahom s ním?
Tu som sa chcela pohrať s emóciami čitateľa. Hlavného hrdinu musia v prvej časti najprv nenávidieť, aby ho v druhej časti mohli bezpodmienečne milovať. A ak je tá priepasť medzi nimi dostatočne veľká, táto láska sa zmení na emocionálny ohňostroj.
Série Purpurové slnečnice majú silné prvky romantiky, ale aj drámy a spoločenského tlaku. Ktoré žánrové prvky sú pre vás najdôležitejšie – čo vždy musí byť vo vašom príbehu, aby ste boli spokojná ako autorka?
Nikdy konkrétne nesledujem žánrové prvky, ktoré by mali urobiť spokojnou mňa. Sledujem skôr to, čo chcú čítať ľudia, a to sa im snažím priniesť. Ale myslím si, že prvky temnej romance ma sprevádzajú už veľmi dlho…
Už dlho som nevidel nič tak dlho v rebríčku top predaja na martinuse. Obe tvoje knihy sa v rebríčku neustále držia, ba dokonca predbiehajú. Dvojka predbehla jednotku v predajnosti vo štvrtok 18. septembra. Predpokladám, že po prečítaní jednotky ľudia siahli po dvojke. Ten úspech je naozaj závideniahodný. Dlhšie som osobne v rebríčku videl možno len Dana Browna, Dominika Dána a uvidíme, možno aj teraz Brownovu novinku.
Za tento úspech som nesmierne vďačná, no má aj odvrátenú stránku, o ktorej som predtým nevedela. Napríklad panika, keď mi distribúcia už po deviatich dňoch predaja oznámila, že je všetko vonku a potrebujeme dotlač. Hneď! Tá však bude až koncom novembra, pretože tlačiarne majú v tomto období plné termíny. Na druhej strane sa s pokorou skláňam pred všetkými, ktorí dôverujú mojej tvorbe natoľko, že ma umiestnili hneď s tromi produktmi v prvej desiatke niekoľko týždňov po sebe – rovno medzi spomínané mená ako Dan Brown, Dominik Dán či Rebecca Yarros. ĎAKUJEM!
Žiješ v zahraničí, ale knihy skladuješ u rodiny na Slovensku. Pri tejto predstave je asi každému jasné, že musíš veľa cestovať, aby si sa postarala o zásobovanie a objednávky tých, ktorí chcú knihu priamo od teba. Ako sa to dá stíhať a zvládať? Nejaká čarovná palička?
Takto… Nemám veľký sklad. Doma na Slovensku mám len pár kusov a pred väčšími akciami si zvyčajne stiahnem knihy z distribúcie, aby som mala k dispozícii aj staršie tituly. Nové knihy, ktoré mi prídu priamo z tlačiarne, nemusím skladovať, lebo sa vždy predajú. Teraz je vypredané úplne všetko – dokonca aj poškodené kusy. Cez moju webovú stránku sa momentálne dajú predobjednať len vianočné balíčky, ktoré budú odoslané po dotlači v novembri. Ostatné knihy posielam raz za mesiac a čitatelia o tom vždy nájdu informáciu na webe.
Tvoja tvorba je pomerne rozsiahla – viaceré knihy, rôzne prostredia a kultúrne kontexty (Pakistan, Amiši, iné). Ako sa rozhodujete, kde a kedy zasadiť dej, akej kultúre sa venovať? Čo je pre vás pri výbere prostredia najzaujímavejšie?
Rada zasadím príbeh tam, kde v čitateľoch vzbudím zvedavosť – a niekedy aj strach. Závisí to od charakteru samotného príbehu. Vždy je to však o impulze, keď si príbeh vyberá mňa, nie ja jeho. Myslím si, že pri tejto línii zostanem aj v budúcnosti.
Ako sa menila tvoja práca na písaní od prvých kníh až po Purpurové slnečnice? Čo robíš inak – napríklad pri štruktúre, charakterizácii postáv, dialógoch?
Moja tvorba sa pravdepodobne menila spolu s obdobiami. Keď som začínala, čitatelia milovali knihy z arabského prostredia – tak sa vyvíjali aj moje literárne začiatky. Potom som postupne prešla k temnejším témam a dnes pôsobím ako autorka dark romance.
A čo robím inak? Ťažko povedať… Rada staviam na vytvorení závažného konfliktu, ktorý sa na prvý pohľad nedá vyriešiť alebo spojiť – a potom ukážem, že predsa len existuje cesta. Ako napríklad jednoduché amišské dievča a rocková, zhýralá superstar v prvej časti. V druhej časti je tá priepasť medzi nimi ešte väčšia…
Aké posolstvo alebo emóciu dúfaš, že si čitatelia z Purpurových slnečníc odnesú?
Tú najsilnejšiu – zlomené srdce a emócie, ktoré nechcú prijať, pretože sú také intenzívne, že kvôli nim nedokážu ani poriadne spať. Chcem, aby ich kniha mátala aj dni po dočítaní. Aby museli premýšľať: prečo? Prečo len neposlúchli varovanie pred poslednou kapitolou…
Záver som totiž napísala tak, že som čitateľovi dala na výber dva konce. Jeden taký, aký väčšina očakávala, a potom ten druhý – romanticko-tragický. Tak som dala slobodu voľby: či si chcú nechať zlomiť srdce – alebo nie.
Ako by si popísala čitateľa, ktorý si obe knihy užije najviac? Aké hodnoty, alebo aké záujmy taký človek môže mať, prípadne ktoré témy ho môžu zaujímať, a myslíš si, že bude s príbehom spokojný?
Myslím si, že každý, kto túži po emocionálnej spúšti – slzách, láske, nenávisti, iskrení, vzrušení – si môže túto dvojknihu naplno vychutnať. Ale určite by som ju neodporúčala niekomu, kto hľadá len jemnučkú, nevinnú lásku, alebo ak má problém s explicitnými scénami so sexuálnym či násilným podtónom. Ak má však čitateľ odvahu, tento príbeh mu ponúkne ultimatívnu zakázanú lásku – plnú pravých emócií, ale aj sĺz.
Pre knižné novinky autorku vyspovedal Tomáš G.
