V románe Ohňostroj pre dvoch (Mária Turoková) vybuchujú city


Láska, túžba, pokušenie, morálka, zlyhanie… O tom všetkom píše vo svojom prozaickom debute Ohňostroj pre dvoch autorka Mária Turoková. Na prvý pohľad bežný príbeh lásky, kde zápasí morálka s vášňou, sa stáva netuctovým, keď sa premietne do osudov konkrétnych osôb z nášho okolia.

Mária Turoková sa so svojimi postavami háda a občas sa jej nepáči, čo o nich musí napísať

Nech sú naše úmysly akokoľvek čestné, občas sme proti vášni bezmocní. Strhne nás ako láva a zanechá za sebou spúšť. Ak vás opustí jeden muž, zvyčajne sa otrasiete. Pri druhom sa uzavriete do seba, tretí rozchod už môže byť osudový… Priateľstvo veselej Marušky a introvertnej Hedvigy zničí ten istý chlap. Zatiaľ čo jedna z nich si dokáže vytvoriť a udržať harmonickú rodinu, druhú to poznačí na celý život.

Medzi svojimi študentmi našla námety na celý rad románov

Pri postavách M. Turokovej má človek pocit, akoby ich poznal. Akoby išlo o našich susedov, spolužiakov, kolegov – také sú uveriteľné a potýkajú sa s uveriteľnými problémami.

„Celý život som strávila medzi  ľuďmi, najdlhšie som pôsobila ako učiteľka na strednej škole. Ledva odrastené deti sa menili pred mojimi očami na dospelákov plných snov o svojej budúcnosti. Poznám osudy mnohých, dnes už šedivých seniorov – to je na celý rad románov. Vzory mojich hrdinov môžete stretnúť niekedy nakrátko, niekedy na dlhšie v práci, vo svojom bytovom dome, alebo ako suseda za plotom.  S mnohými sa navzájom vnímame, niekedy iba pohľadom,  vetou – dvoma na zástavke,  v čakárni lekárskej ambulancie…  Ja  som ich  len dala na papier, lebo si zaslúžia aspoň útržok spomienky, že boli medzi nami,“ objasňuje autorka, ktorej pred časom vyšla zbierka poézie Kráčať rokmi. Na romány však podľa nej nastal čas až teraz.

Tvorivé muky nepozná

Dá sa povedať, že ju to úplne pohltilo. „Na začiatku mám vytvorenú približnú osnovu, i keď sa od nej počas písania pekne utrhnem. Ja sa so svojimi postavami rozprávam, vtipkujem, hádam, kričím na ne (ako s mojimi deťmi) , niekedy ma mrzí, keď sa mi nepáči, čo musím o nich napísať.  Obsah? Nemôžem povedať, že vymýšľam, rovno prežívam, niekedy pred spaním, inokedy počas noci, keď sa prebudím, občas ani počítač nevypnem, aby som nezabudla, čo chcem napísať. Ale rovnako cez deň spokojne preruším varenie, upratovanie  (s radosťou, priznávam). Tvorivé muky nepoznám – jednoducho, keď nemám čo, tak aj niekoľko dní nenapíšem ani riadok – ale vtedy aspoň s nadhľadom upravujem predchádzajúce texty.“

Čitateľov chce osloviť osudovosťou románu

Ako vraví, pri krátení a cizelovaní textu každú vetu najprv poľutuje, až tak ju upraví. Verí, že príbeh, ktorý vznikal približne pol roka, čitateľov osloví osudovosťou. „Chcela by som, aby oslovil každého, kto vníma svoj bežný a pritom jedinečný  život ako moji hrdinovia. A pri čítaní má pocit, že je to dotyk so svetom, aký ho obklopuje a je jeho súčasťou. A že ten výbuch citov, predsa, aspoň raz v živote, zažil alebo prežíva sám,“ dodáva autorka, ktorá je vášnivou čitateľkou a úplne každú knihu vždy dočíta až do konca.



Inzercia:

Erika

Píšem o knihách, ktoré ma bavia, chcela by som si prečítať, alebo tých, ktoré nás jednoducho musia zaujímať, pretože sú...