Vydavateľstvá musia povinne posielať knihy zadarmo knižniciam

Každé slovenské vydavateľstvo, ktoré vydáva knihy, má jednu zvláštnu zákonnú povinnosť. Z každej jednej vydanej knihy je povinné posielať takzvané povinné výtlačky. Prakticky tak vydavateľstvo prichádza o desať kníh, prípadne iný počet, ktorý neputuje do predaja, ale bezplatne ich musí aj to najmenšie vydavateľstvo poslať na vlastné náklady do jednotlivých knižníc po Slovensku. Len knihy, ktorých počet je vydaný pod 500 kusov, majú povinnosť poslať menej výtlačkov.

Čo to znamená pre vydavateľa?

Pri každom jednom vydaní kníh, či je ich dvadsať, alebo jediná za pol rok, vzniká povinnosť osloviť každú z národných knižníc, knižníc SAV, knižnicu na Úrad vlády a ďalšie. Každej poslať na vlastné náklady jeden výtlačok. Týka sa to dokonca aj vtedy, ak vydavateľstvo vydáva hodnotné limitované knihy, ktorých cena siaha na štvorciferné sumy. Vydavateľstvá musia byť po celé roky veľmi nadšené z toho, že aj takéto knihy musia len tak darovať.

Vydavateľstvo, ktoré pri všetkých iných povinnostiach zabudne na hlúposť, akou je poslanie knihy, je vystavené 3 000 eurovej pokute. Postačí len náruživý čitateľ v knižnici, ktorá dostáva knihy zadarmo. Taký, ktorému chýba pokračovanie rozčítanej erotiky, či krimi a môže pocítiť krivdu, alebo len príležitosť. Pri množstve kníh je ťažké si predstaviť, aký iný spôsob zistenia pochybenia môže existovať.

Čo to znamená pre štát?

Všetko v záujme uchovania kultúrneho dedičstva, akoby sa neuchovalo, pokiaľ by existovali tri archívy. Účel archivácie tak plní viacero inštitúcií, ktorých financovanie a zásobovanie nemá v rukách štát štátnym nákupom, ale existujú a žijú len vďaka podpore slovenských vydavateľstiev, ktorá je povinná, čiže nútená. Aj preto sú skreslené výdajky, počet predaných kníh, ktoré z celkového nákladu autorom chýbajú. Dokonca nie každý spisovateľ vie, že z jeho kníh sa niekoľko výtlačkov povinne odovzdáva a preto ich nemá na zozname predaných.

Kým niektoré knižnice len rozbaľujú balíčky, iné bojujú s rozpočtom, nakupujú knihy, sledujú trendy, zvažujú, uvažujú, prehodnocujú a volia taký počet kusov a také tituly, aby dokázali uspokojiť svojich čitateľov. Vybrané knižnice, ústavy a inštitúcie si však môžu pozrieť aj limitované diela, kým ktokoľvek iný bez členského preukazu je už bežný smrteľník.

Povinne? Čo to znamená pre spoločnosť?

Dobre. Má to svoje plusy. V budúcnosti nebude ťažké dohľadať konkrétnu literatúru, pretože z každej knihy bude existovať záloha vždy na chránenom mieste pre vedecké účely, jazykovedcov, či zostavovateľov encyklopédií, odbornej literatúry, skúmateľov všetkého možného, čo sa mohlo v knihách objaviť, alebo sa pri ich výrobe prejavilo. To však nie je stále spoločnosť ako taká, len ak odborníci v konkrétnom uzavretom, bližšie nešpecifikovanom kruhu. V dobe digitalizácie, keď je všetko v digitálnej podobe, žiadať papierové fyzické knihy je už ale možno out. Najmä ak ide o malé vydavateľstvo, ktoré bojuje o fungovanie a za malé pochybenie ho čaká 3 000 EUR.

Zároveň je tu však jedna zaujímavosť, na ktorú upozorňuje aj nižšie spomenutá iniciatíva. Medzi všetkými žánrami je pochopiteľne aj erotika, ženské romány, mafiánske romány, konšpiračná literatúra, aj jednotlivo knihy, ktoré napísali politici o iných politikoch a podobne. Čiže erotika, násilnosti a iné…. na úrade vlády?

Byrokratický nezmysel roka 2019

Združenie mladých podnikateľov Slovenska je už niekoľko rokov ukazovateľom toho, čo podnikatelia aj verejnosť vníma za byrokratický nezmysel. Účelom ankety nie je len tak pre nič za nič poukázať na niečo, čo sa nám nepáči. Cieľom je poukázať, ale aj zviditeľniť to, čo sa stalo víťazom jednotlivých ročníkov. Práve nezmysel týkajúci sa kníh povinne posielaných do knižníc a na Úrad vlády vyzerá momentálne ako najlepšie hodnotený nezmysel z pomedzi všetkých tento rok. Môžete dať aj vy hlas práve tejto povinnosti o povinných výtlačkoch na stránkach: https://www.byrokratickynezmysel.sk/