Ak by Božena Slančíková Timrava žila dnes, zrejme by si právom zaslúžila prívlastok rebelka. Počas svojho života odmietala konvencie, žila slobodne, bola priama a s iróniou vo svojich dielach komentovala spoločenské nedostatky. Bola významnou slovenskou prozaičkou a jednou z najvýraznejších predstaviteliek realizmu v slovenskej literatúre. Pochádzala z literárne a kultúrne založenej rodiny – jej otec bol evanjelický farár a spisovateľ.
Božena Slančíková Timrava
Pseudonym „Timrava“ si zvolila podľa studničky nachádzajúcej sa neďaleko rodnej obce Polichno, kde prežila väčšinu svojho života. Vo svojej tvorbe sa zameriavala najmä na psychologickú analýzu postáv, často zobrazovala vnútorný svet žien, ich túžby, sklamania a zápasy s konvenciami spoločnosti. Písala najmä novely a poviedky, medzi jej najznámejšie diela patria Ťapákovci, Bez hrdosti, Skúsenosť či Všetko za národ. Jej štýl je charakteristický iróniou, realistickým pohľadom na medziľudské vzťahy a kritickým postojom k spoločenským normám.
Timrava bola výnimočná aj tým, že sa vymykala dobovým predstavám o žene – žila slobodne, nebola vydatá a celý život sa venovala písaniu, hoci za svoju tvorbu nezískala veľké spoločenské uznanie počas života. Dnes je však považovaná za jednu z najvýznamnejších osobností slovenskej literatúry.
Autor Jozef Banáš sa v sérii svojich motivačných románov o významných postavách našej histórie rozhodol tentoraz vsadiť na ženskú kartu. O Timrave píše: „Vedela, že ak chce piť z prameňa pravdy, musí ísť proti prúdu. Našla odvahu a stala sa prameňom. Každá jej poviedka bola malou vzburou proti nezmyselným tradíciám, rebelovala potichu, ale jej ticho bolo počuť v každom srdci.“ Keď autor na stretnutí s mladými uviedol, že píše o Timrave, istá študentka sa ho spýtala – to je čo? Kiež by si túto knihu prečítala, aby zvedela, koho sme v nej mali a stále máme.
Anotácia
Román Tichá rebelka Timrava je poctou ženám. V časoch relativizácie národných kultúr, vzdelania a sebavedomia prináša Jozef Banáš do svojho panteónu osobností po Dubčekovi, Štefánikovi, Baťovi a Stodolovi prvú ženu. Aký to trpký paradox – umelecké meno si dala po studničke – Timrave, z ktorej sa napila chladnej vody jej jediná životná láska – Jožko Čipkaj a krátko na to zomrel na zápal pľúc. Odmietla sa vydať pod nátlakom, lásku k mužovi nahradila láskou k prostým ľuďom. Mnohí ju za jej priamosť a pravdivosť nemali radi. Žila v zložitom religióznom, sociálnom, národnostnom prostredí, k žene nežičlivom. Dokázala však, že i v samote zapadnutých dediniek je možné vytvoriť veľké dielo. Aký to krásny príklad ťapákovcom s ich večným – nedá sa!
O knihe autor hovorí: https://www.youtube.com/watch?v=9sS2sc2M2YM
Knihu predstavuje Adela Vinczeová: https://www.youtube.com/watch?v=Y1xpXTcviXA
Ukážka z knihy: Predslov: Aj teraz by sa nám taká Božena zišla!
O Timrave už bolo veľa napísané, aj veľa neprávd, dohadov, odsudkov i pochvál. Aká však bola pre nás Polichňanov kedysi a ako ju vnímame dnes? Naši predkovia, ktorí žili v tých časoch, ju nemali radi, nerozumeli jej, nechápali ju. V ich jednoduchom – ťažkom – živote bola pre mnohých bytosťou z iného sveta, zo sveta pravdy a úprimnosti. Starý otec tetky Škríbľovej si na ňu spomínal: „Stará dievka, čo sa nevydala, iba zlobu robí po dedine. Bodaj ju… veď tá o mne píše!“ a hodil knižočku do pece. Naopak, moja mama, rodená Vestegová, ktorej starého otca Timrava opísala v najznámejšom diele Ťapákovci, spomínala: „A čože sa ja mám hnevať, čo napísala, to napísala.“ A dodala: „Ešte aj teraz by sa nám taká Božena zišla!“
Isté je, že keby jej nebolo, o našich dedinkách Polichno a Ábelová by sa veľa nevedelo. Timrava nás pozdvihla na európsky, ba, dovolím si povedať, svetový piedestál. Odvtedy sa vraví, nielen v Polichne – každý národ má svojich Ťapákovcov. Som veľmi rád, že taký významný spisovateľ ako Jozef Banáš sa rozhodol napísať príbeh našej veľkej rodáčky. Slovensko je na ňu právom hrdé. Možno vo svojej dobe nepochopená, ale milujúca, citlivá, vnímajúca ženská duša. Taký je už osud veľkých ľudí – vo svojej dobe zvyčajne zaznávaných. Jej odkaz vidím v tom, že v prostredí sociálne, geograficky, národnostne a najmä rodovo nežičlivom (postavenie ženy bolo v jej časoch nedôstojné) môže človek, navyše žena, vytvoriť dielo európskeho významu. Stačila jej k tomu veľká túžba. Búrila sa, bojovala potichu, nie slovom hlučným, ale písaným.
Slovensko malo dvoch velikánov. Štúra z Uhrovca a Štefánika z Košarísk. Neskromne k nim zaradím aj Timravu z nášho Polichna. Možno by si všetci traja zaslúžili, aby v ich rodných obciach vznikli centrá kultúry Slovákov, ba, nebojím sa povedať, Slovanov, lebo Timrava mala aj slovanské cítenie, príznačné pre jej časy.
Timravin otec farár Pavel Slančík do cirkevného protokolu Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Polichne napísal: „Roku 1898 dala Božena Slančík kalich už celkom zošúchaný a pozlátky zbavený znovu pozlátiť darovanými ňou k tomu cieľu dvoma dukátmi.“
Nech tento román o nenaplnenej láske a večnom živote poteší dušu a pozláti srdce každej čitateľky a čitateľa.
Pavel Kyseľ, starosta obce Polichno
Kto je Jozef Banáš
O autorovi: Jozef Banáš (1948) patrí medzi najpredávanejších a najprekladanejších slovenských spisovateľov. Je nositeľom ocenení Zlatá kniha, Platinová kniha, Cena SC PEN, Cena Slovenských pohľadov, Panta Rhei Awards, Čitateľský top titul, Kniha roka, Kniha Kysúc, Zlaté pero Ladislava Ťažkého, Prémia Vladimíra Ferka, Slovenský Avatar, Hlavná cena Literárneho fondu za román Prebijem sa! Štefánik, ktorý sa v roku 2020 stal odporúčanou literatúrou. Za film Začiatok sezóny získal v roku 1989 hlavnú cenu na filmovom festivale Parco Mondo vo Varallo Sesia v Taliansku a druhú cenu Strieborný strapec na 15. medzinárodnom filmovom festivale Santarem v Portugalsku. V roku 2011 sa s románom Zóna nadšenia (Jubelzone) stal finalistom nemeckej literárnej ceny Johanna Gottfrieda Seumeho, v roku 2020 obdržal Národnú cenu Ruska za román Prebijem sa! Štefánik a českú cenu Václava Matěja Krameriusa.
Jeho diela boli uverejnené v Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rusku, Ukrajine, Maďarsku, Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Taliansku, v Portugalsku, Bulharsku, Indii, Turecku, Sýrii, Egypte, Španielsku, USA, Chorvátsku, Srbsku, Azerbajdžane. Román Kód 1 vyšiel v najväčšom indickom vydavateľstve Rajpal & Sons, magazín španielskej kráľovskej futbalovej federácie Fútbol priniesol jeho poviedku Messiho zázrak. V roku 2019 vydal IKAR jeho preklad eseje Stefana Zweiga Vor dem Sturm (Pred búrkou). Mimoriadne úspechy zožal so svojimi biografickými a motivačnými románmi Prebijem sa! Štefánik a Som Baťa, dokážem to! V roku 2021 ho čitatelia zvolili v ankete Panta Rhei Awards do trojice najobľúbenejších slovenských spisovateľov za Dominikom Dánom a Milanom Lasicom. Jozef Banáš vydal štyridsaťštyri kníh, z toho dvadsaťpäť v zahraničí. Mnohé dosahujú desaťtisícové náklady – román Kód 9, z ktorého sa predalo vyše 55-tisíc výtlačkov, je jedným z najúspešnejších románov v histórii slovenskej literatúry.
Viac o novinke: BUX.sk
Publikácia vychádza vo vydavateľstve IKAR, počet strán 352, MOC 19,90 eur.
