Čo znamená slovo marginalia v knižnom a knižničnom svete? Určite ste sa s nimi už stretli. Ak ste požičali kamarátke knihu a vrátila vám ju s poznámkami, to nahnevá. Podobne ako kniha, ktorú niekto vrátil do kníhkupectva a zabudol sa zmieniť, že ju stihol zničiť. Prípadne kniha, ktorú potrebujete z knižnice, a niekto akčný prepísal niekoľko údajov. Také sa ťažko citujú a zneisťujú. Ako sa tovolá a prečo sa s tým stretávame na celom svete? Ak sú to poznámky len na okrajoch a nemenia obsah knihy, ide dokonca o špeciálny výraz a fenomén, ktorý dnes už patrí medzi zabudnuté.
Marginalia sú rukou písané poznámky, podčiarknutia, symboly či kresby na okrajoch kníh. Pre niektorých ide o intímny dialóg čitateľa s textom, pre iných o neodpustiteľné znehodnotenie knihy. Tento jav sprevádza literatúru celé stáročia a jeho význam sa dramaticky mení podľa kontextu, autora poznámok aj samotnej knihy.
Marginalia ako historický a intelektuálny zdroj
Z historického hľadiska môžu byť marginalia mimoriadne cenné. Ak vieme identifikovať pôvodného vlastníka knihy, jeho poznámky umožňujú nahliadnuť do myslenia konkrétneho človeka, do spôsobu, akým text čítal, chápal, kritizoval alebo rozvíjal. Pre historikov, literárnych vedcov a filozofov sú takéto zápisky často rovnako zaujímavé ako samotné dielo. Historici napríklad v osobnej pozostalosti niektorých významných ľudí práve tu neraz narazia na podnety a prvotné myšlienky, ktoré neskôr stáli za inými dielami osobností, alebo narušeniu smerovania ich výskumu.
Poznámky renesančných učencov, teológov či vedcov niekedy obsahujú opravy chýb, upozornenia na nepresnosti alebo doplnenia poznatkov, ktoré vznikli až po vydaní knihy. V takýchto prípadoch ide o akési živé „errata“, ktoré posúvajú text ďalej. Ak autor poznámok vedome koriguje, rozvíja alebo spresňuje poznanie, marginalia nadobúdajú hodnotu samostatného prameňa.
Keď poznámky pomáhajú príbehu
Popkultúra tento jav pozná tiež. V sérii Harry Potter sa objavuje učebnica s rukou písanými poznámkami bývalého študenta, ktoré Harrymu výrazne pomôžu. Tento príklad dobre ilustruje, ako môžu marginalia fungovať ako druhotná vrstva poznania, ktorá mení význam pôvodného textu a prináša nové riešenia či pohľady.
V reálnom svete však ide skôr o výnimku než pravidlo.
Znehodnotenie knihy a problém dedičstva
Z pohľadu knižnej kultúry, zberateľstva a trhu sú marginalia vo väčšine prípadov považované za poškodenie knihy. Najmä dediči vzácnych alebo starých titulov často zisťujú, že rukou písané poznámky, zvýrazňovače či vpísané mená dramaticky znižujú hodnotu knihy alebo znemožňujú jej predaj. To, čo bolo pre pôvodného čitateľa osobným vzťahom k textu, sa pre ďalšie generácie stáva problémom. Posielate drahú knihu do knihobotu, sami ste ju kúpili za 28 eur a pri nacenení zistíte, že je do katalógu zalistovaná a do predaja uvedená ako poškodená, pretože ste si nevšimli zvýrazňovačom popísané vety. Ponúka sa za 3,90 eura a vy dostanete necelé dve eurá.
Ešte problematickejšie je, ak sa marginalia objavia v knihách z knižníc. V takom prípade nejde o osobný prejav, ale o poškodenie verejného majetku. Knižničná kniha má slúžiť mnohým čitateľom a akékoľvek zásahy do nej narúšajú jej funkciu aj integritu. Rozmýšľame, čo sa asi ženie hlavou študenta, ktorý vie, že píše do knihy, zvýrazňuje žiarovou žltou vety a myšlienky a robí značky do knihy, ktorá nie je jeho. S akým nastavením hlavy sa dopustí niečoho takého? Najmä ak je jeho meno v zozname tých, čo si knihu požičali.
Farby, zvýrazňovanie a súkromné poznámky
Zvýrazňovanie pasáží farebnými fixkami, kreslenie symbolov či zapisovanie osobných myšlienok má spravidla veľmi obmedzenú hodnotu pre kohokoľvek iného. Ak nejde o významného vedca, autora alebo odborníka, ktorý cielene opravuje a dopĺňa poznanie, tieto zásahy neprinášajú ďalšiu pridanú hodnotu. Naopak, zužujú možnosti ďalšieho čítania a interpretácie.
Súkromné poznámky často odrážajú momentálnu náladu čitateľa, jeho asociácie alebo emócie, ktoré sú pre ďalších ľudí nečitateľné alebo rušivé. Z knihy sa stáva jednorazový artefakt viazaný na jednu osobu. Ak máme knihu z knižnice poznačenú pisateľom, čarbanice nám ešte výraznejšie pripomenú, že knihu čítame po niekom. že je použitá a opotrebovaná. Vtedy si to uvedomíme oveľa viac ako samotný fakt, že stav vyzerá, akoby ju čítala stovka iných pred nami. Písmo ale dáva tým predchádzajúcim čitateľom oveľa väčší dôraz a predstavujeme si už neznámu ruku neznámeho čitateľa. Bezcitného ku knihe a jej možnej budúcnosti a hodnote.
Medzi rešpektom k textu a osobným prejavom
Postoje k marginaliám sú rôzne. Niektorí ich považujú za súčasť čitateľskej slobody, iní za narušenie základného rešpektu ku knihe ako objektu. Faktom však zostáva, že v prevažnej väčšine prípadov ide o znehodnotenie knihy, najmä ak nejde o cielené opravy, odborné doplnenia alebo historicky významné zápisky.
Marginalia môžu byť pokladom pre historikov, no pre knižnice, zberateľov a budúcich čitateľov sú najčastejšie poškodením. Kniha je nositeľom textu, nie zápisníkom. A hoci má každý čitateľ právo na vlastný vzťah k literatúre, ten najčistejší často vzniká vtedy, keď kniha zostane taká, aká bola zamýšľaná – bez zásahov, ktoré ju menia navždy.
