Vydavateľstvá o poéziu záujem veľmi nemajú. Je pochopiteľné, prečo

Písať poéziu v súčasnosti je pekné. Hľadať vydavateľa pre tých pár strán textov je však nemožné. Poézia, vznikala v minulosti a vzniká aj v tomto storočí… Aby vôbec mohol mať známy vydavateľ záujem, museli by ste byť slávny herec, naozaj známy politik s nálepkou populárny, alebo umelec, ktorý by nevytvoril len poéziu, ale najmä hodnotné umelecké dielo po vizuálnej stránke. Nič z toho sa však na Slovensku nestáva. Sú stovky autorov, ktorí tvoria básne, ale nedokážu ich dostať do knižnej podoby.

Poézia nie je kľúčovým žánrom 21. storočia

Poézia je rýchla záležitosť. Veľmi krátka, nenáročná na atrament, ale náročná na nezaplnený tlačiarenský papier. Aby vôbec dokázala zaplniť drobné knižôčky, delí sa na veľmi rýchlo listovateľné stránky. Poéziu môžeme mať prečítanú za pár minút. Veľa krát si dokonca autor myslí, že ide o krásnu poéziu, ale stráca sa v rytmike, pravopise, v rýmoch, ktoré sa ani nesnažia podobať. Sú aj diela, ktoré vznikajú akoby boli textami skladieb rapperov, protestujú, nenávidia. Na Facebooku z času načas naraziť na ohrdnutého autora, ktorému nikto nechce diela vydať a tak ich prezentuje na svojej Facebook stránke.

Problémom je, že vydanie knihy má svoje minimálne potreby. Rozsah diela, hodnota, obsah, téma, ale tiež gramatika, správnosť, náročnosť… a hlavne osobnosť autora. Posielať do vydavateľstva niekoľko básní, či celú zbierku básní v roku 2020 a nemať slávne meno… nemáte vlastne nič, čím by ste oslovili zákazníka. Zákazník je čitateľ. Ten si vyberá dielo. Nech ho nazvete akokoľvek, predáva aj meno, obal a obsah. Lenže je to poézia. Vydávanie kníh je ako obchod na burze. Niečo vyjde, niečo nie. Investovať čas, techniku, grafikov, editorov, sadzačov (náklady vo vydavateľstve aj niekoľko stoviek až tisíc eur) do vydania jednej knihy je rizikom. Toto riziko sa investuje do titulov, kde vydavateľstvo očakáva návratnosť aspoň nákladov. Poézia ale tieto náklady nevracia.  Dokonca nepatrí ani medzi pirátsky sťahované žánre.

Páči sa vám vaša poézia? Je to v poriadku. Ale tu ide o peniaze

Vašu poéziu, ako tvorbu neznámeho autora, čítate len vy. Je ťažké to prijať, ale je to žiaľ takmer vždy tak. Verše vám niečo hovoria, spájajú sa s emóciami. Veľa krát ide o tvorbu bez rýmov, podivnú, modernú, lyrickú, bez zmyslu. Autor však môže bojovať za jej vydanie. Je nutné nazrieť do Maríny, alebo do inej tvorby, ktorá je naozaj vydávaná. Marína pochádza od osobnosti. Každý vie, o čom je. Má silný marketing. Je vecou hrdosti na jazyk a dejiny, ak si celú Marínu ako bežný Slovák zadovážite, viete, že je o láske. Hlavne však má svoj rozsah z ktorého aj v spojení s iným umením je možné získať knihu. Žiaden veľký vydavateľ nevydáva poéziu pravidelne, bez dotácií na podporu kultúry a vôbec nie neznámym autorom… pre stratovosť a neistotu.

Nejde o žiadnu krivdu. Vydavateľ aby vôbec fungoval, potrebuje zachovať zisk. V opačnom prípade nemá zmysel podnikanie. Jeho vyplácanie zamestnancov a vôbec podiel na ekonomike krajiny. Nikto nedotuje knihy, iba ak intelektuálne spolky, nadácie, náboženské spolky a mecenáši. Poézia vychádza len v malých vydavateľstvách v nízkom náklade. Vydávajú ju ľudia, ktorí dokážu tento nízky náklad vypredať na besedách, medzi svojimi priaznivcami, priateľmi a rodinou. Seba radi nazývajú pravým spisovateľom a umelcom, napriek tomu, že jeho dielo mimo okruh jeho známych nikto nepozná. Počet takýchto autorov v ponukách kníhkupectiev a rôznych databáz môže skresľovať predstavu o tom, či poézia má pre vydavateľov zmysel a stále patrí medzi obľúbené žánre. Lenže dostupná zásoba pár desiatok kníh, ktorá sa nemíňa nie je zásobou úspešného žánru.

„Peniaze“ je nutné chápať správne

Bolo by nesprávne chápať tieto dôvody ako „peniaze“ a snahu zarobiť. Správne je chápať dôvody ako dôvody podobné na hádzanie kameňov do jazera. Môžete ich hádzať, no reálne vám ten čas trávený hľadaním kameňov nikto nepreplatí. Zmysel to mať nebude a výsledok v tej chvíli alebo na druhý deň? Poézia teší malé publikum. Veľakrát sa spája s menom a osobnosťou človeka a vedieť toho človeka predstaviť dáva viac zabrať ako napísať zbierku básní a vydať ju. Bežná zbierka básní je odsúdená na nezáujem v komerčnom predaji kníh. Stačí stráviť hodiny v Panta Rhei a vidieť typ veľmi úzkeho publika, ktoré príde za poéziou, ako aj to, či si ju kúpi.

Pýtajte sa v kníhkupectve kdekoľvek na Slovensku. Ako je to s poéziou? Kupuje ju niekto? Vyhľadáva ju niekto a reálne ju číta bežný komerčný zákazník? Koľko percent tržby tvorí poézia? Túto otázku sme v posledných desiatich rokoch položili v mnohých predajniach a papiernictvo-kníhkupectvách. Poézia neznámeho autora je žiaľ odsúdená na nezáujem. Na to, aby dokázal osloviť a stať sa „známy“ musí vynaložiť príliš veľa energie, času, peňazí a neraz aj vlastného komfortu. Čas strávený nad veršami je potom len malé percento z toho všetkého.

Ak ste sa ale nenechali odradiť, oslovujte vydavateľa s ohľadom na to, čo vydáva. Viac o tom tu.