Zaujímavá kniha o Uhorsku a Prešporku… po otvorení už nenadchla

Dnešná návšteva slovenskej metropoly sa niesla aj v znamení spoznávaní niekoľkých knižných kúskov, ktoré je možné nájsť len na niektorých predajniach známej siete kníhkupectiev. Mimo iných kníh sme mali možnosť vidieť aj knižnú novinku o Uhorsku a Prešporku…, ktorá poteší nadšencov historickej literatúry a kníh, ktoré dobre vyzerajú. Aj v prípade tejto knihy ide o cenný kúsok, ktorý však aj stojí nemalú sumu. V cene je nepochybne odzrkadlený aj obsah, či úsilie autora.

Rozsiahle texty o histórii hlavného mesta poskytnú nepochybne rozsiahly čitateľský zážitok. Prvé otvorenie knihy a následne celé listovanie v nej sa však nieslo v akomsi zvláštnom pocite, ktorý je ťažké popísať. Aj zamestnanec kníhkupectva, slečna, ktorú som si prizvala ku knihe a k niekoľkým stránkam, však tento pocit zdieľala rovnako. Aj preto nie je uvedená predajňa a prevádzka, či meno slečny, ak sme obe niečo zásadne nepochopili. Rovnako tak nie je uvedený presný názov knihy a jej fotografia, aby jej táto recenzia neublížila, ak by šlo o nedorozumenie. Nič podobné sme však dosiaľ nezažili a hoci aj negatívna recenzia, ak je k veci, je dôležitou recenziou… tentoraz radšej knihu nebudeme spresňovať. Podobný typ knihy totiž má vyzerať trochu inak.

Kniha o autorovi a selfie v nej

Encyklopedická kniha, či literatúra faktu o nejakom meste, by mala byť o danom meste. Fotografie v nej by mali mať určitú úroveň a mali by aj zachytávať samotné popisované miesta. V tomto prípade sa však stretávame s dielom jedného autora, kde by sme možno viac uvítali kolektív autorov, alebo renomovaného historika. ak sa autor podpisuje pod knihou, očakávali by sme tiež, že ide o meno, ktoré je možné pomocou jednoduché vyhľadávania overiť a pochopiť jeho pohnútky venovať sa tematike histórie hlavného mesta.

Obsah knihy však vo vnútri obsahuje fotografický materiál, ktorý zachytáva postavu autora. Jeho tvár. Objavujú sa tu selfie, čo sa dokonca neobjavuje v takom pomere a počte ani v knihách, ktoré sú vyslovene cestopisom nejakej známej osobnosti a teda jeho meno je hlavným ťahákom na podporu knihy. V tejto knihe sa objavuje autor, jeho tvár, krivé fotografie, kompozične nedokonalé, neprofesionálne a neraz svetelne nevhodné. To zásadne mení pohľad a dojem, ktorý môžeme z takejto knihy získať. Selfie sú však v akejkoľvek podobe v takýchto knihách neprípustné a som dokonca toho názoru, že povinnosť kníhtlačiara bola niečo také autorovi povedať. Prípadne povinnosť editora, ak nie grafika sadzača. Stále však zostávame v neistote, či to nebol zámer a myšlienka, vlastný výskum, ktorý sa však z textu nedal spoznať.

Lenže, stále nás kvári neistota

V prípade, ak sme niečo nepochopili správne a ide o monografiu, či cestopis konkrétneho cestovateľa, potom sa ospravedlňujeme. Knihu sme prelistovali v jednej z bratislavských predajní ako nie úplne prístupnú knihu v luxusnej kazete so zlatým písmom. Týmto vzhľadom zaujala. Obsahom a jej úrovňou potom už len nie príjemne prekvapila. Cítila som prílišné velebenie osoby autora, vyzdvihovanie jeho tváre, čo však do literatúry faktu nepatrí. Patrilo by len v nevyhnutných prípadoch – ak by tvár bola súčasťou danej pamiatky, jej histórie, tvár bola reštaurátorom, záchrancom, donorom, staviteľom a tu by som aj skončila. Knižka je nepochybne po materiálovej stránke zaujímavá a hodnotná. Dosť vážne však zakopáva na spôsobe vyhotovenia fotografického obsahu, ktorý akoby ignoroval úroveň, aká by sa od knihy očakávala.

Chcete naozaj krásnu literatúru faktu venovanú Rakúsko-Uhorsku? Skúste siahnuť po tejto knihe