Existujú historické udalosti, ktoré poznáme podľa názvu, rokov a počtu obetí, no oveľa ťažšie si dokážeme predstaviť, čo znamenali pre konkrétneho človeka. Akcia B patrí medzi ne. Bola jednou z mnohých foriem perzekúcie, ktoré komunistický režim používal proti ľuďom označeným za politicky či triedne nespoľahlivých. Nová publikácia Ústavu pamäti národa sa sústreďuje práve na bratislavské rodiny, ktorým Akcia B dramaticky zmenila život. My priznávame, že pri množstve prípadov ohýbania práva, vykonštruovaných procesoch a pri systematickej likvidácii tých, ktorí neboli „ľuďmi režimu“, sme sa dosiaľ s touto konkrétnou témou nezoznámili. O to viac bolo prekvapením, čo všetko v nás zanechali jednotlivé prípady, svedectvá a popisovaná postupnosť prípadov. Svojvôľa, bezohľadnosť, nelogika a najmä protiprávny postup voči samotným vtedajším zákonom, čo však postihnutí nevedeli.
Kniha Akcia B II – Bratislava, zakázané mesto nie je všeobecnými dejinami komunistických represií. Jej záber je užší, týka sa tých jednotlivcov, rodín a ich majetku, ktorý bol potrebný pre niekoho iného a oni mohli svojim vlastníctvom, menom, vzdelaním alebo schopnosťami akokoľvek škodiť, hoci len existovať. Na jednej strane to mohli byť tí, ktorí predstavovali pre režim riziko a na druhej strane sa vysťahovaniu nevyhli ani tí, ktorí sa neprevinili absolútne ničím. Kniha sleduje konkrétny mechanizmus vysťahovania, ľudí, ktorých zasiahol, dokumenty, ktoré o nich vznikali, a predovšetkým následky, ktoré jedno administratívne rozhodnutie dokázalo preniesť na celú rodinu.
Keď človek prestal rozhodovať o vlastnom živote
Akcia B prebiehala v Bratislave v rokoch 1952 a 1953. Režim vytváral kategórie ľudí, ktorých považoval za politicky alebo triedne nespoľahlivých. Medzi postihnutými sa ocitali rodiny bývalých politikov (ideálne ľudí prepojených na Demokratickú stranu), podnikatelia, obchodníci, bankári, živnostníci či ďalší ľudia označení za nepriateľov režimu. Rizikom boli ľudia vzdelaní a vlastníci nehnuteľností s možným ďalším významom.
Kniha však ukazuje, že za úradným jazykom sa skrýval oveľa komplikovanejší a neraz svojvoľný systém. Rozhodovalo sa o tom, kto smie zostať v Bratislave, kto príde o možnosť užívať svoj byt alebo dom a kam bude rodina premiestnená. Do hry pritom mohli vstupovať aj osobné záujmy a záujem o atraktívnu nehnuteľnosť. Práve preto je pri jednotlivých prípadoch také cenné, že publikácia pracuje s archívnymi dokumentmi a konfrontuje ich so spomienkami pamätníkov.
Postihnutí pritom často netušili, čo presne sa odohráva v pozadí. Dostali rozhodnutie a museli sa mu podriadiť. Už za pár dní, odhlásiť sa v práci, odhlásiť deti zo školy a ukončiť svoj život vo svojom pôvodnom byte. Jeden z príbehov dokonca zachytáva rodinu v Dúbravke, ktorá už mala domácnosť zbalenú, rozobraté postele, zabalené potraviny a čakala na sľúbené dve autá, ktoré ich mali odviezť. Tie však neprišli ešte niekoľko dní. Rodine nikto neoznámil, že bola zo zoznamu napokon vyradená. Niekoľko dní tak žila medzi zbalenými vecami a čakala, či sa vo dverách neobjavia ľudia, ktorí ju odvezú preč. Totalitná moc a jej záujem…
Neprišli iba o byt alebo dom
Vysťahovanie znamenalo oveľa viac než zmenu adresy. Človek bol vytrhnutý z prostredia, v ktorom mal rodinu, priateľov, povolanie, spoločenské kontakty a celý dovtedajší život. Rodiny smerovali do vzdialených obcí a neraz do veľmi zlých životných podmienok. Práceschopní členovia mohli byť zaradení na manuálnu prácu v úplne inom odbore, než na aký mali vzdelanie a skúsenosti. Pre človeka, ktorý roky budoval profesijné postavenie, podnik, odbornú kariéru alebo spoločenské zázemie, to znamenalo prakticky nový začiatok. Ibaže nie dobrovoľný a bez možnosti slobodne si vybrať.
Osobitne kruté boli následky pre rodiny s deťmi. Matka musela riešiť prácu aj starostlivosť o malé deti v neznámom prostredí. Deti prichádzali o kamarátov a školy a politická nálepka rodičov ich mohla sprevádzať ešte dlho potom. Komplikovala prijatie na školu, štúdium, voľbu povolania aj neskoršie pracovné uplatnenie. Nezáležalo na tom, či sa dobre učíte, ale na tom, aký máte kádrový posudok. Vysťahovaných rodín sa týkali samozrejme tie negatívne.
Práve tu možno pochopiť, prečo publikácia pracuje s myšlienkou trojgeneračných následkov. Trest určený jednému človeku dokázal ovplyvniť život ľudí, ktorí sa proti režimu ničím neprevinili. Mohli prekážať, alebo ich dom či byt sa páčil niekomu inému. A je pozoruhodné, že viacerí vzdelaní či dovtedy úspešní ľudia dokázali aj po preradení na podradné alebo fyzicky náročné pracovné miesta dosahovať výborné výsledky. Režim ich označil za nespoľahlivých, no podniky, v ktorých pracovali, mohli zároveň profitovať z ich schopností, pracovných návykov a skúseností. Kniha na také prípady upozorňuje už vo svojom úvode, ktorý čitateľa dostatočne uvádza do prostredia a podmienok dotknutých vysťahovaných.
Po vysťahovaných zostali byty a domy
Jednou z najzaujímavejších rovín knihy je otázka, aký bol osud opustených domov a bytov. Dom alebo byt nezostal prázdny navždy. Uvoľnené nehnuteľnosti boli prideľované ďalším ľuďom a publikácia odhaľuje aj túto menej známu stránku Akcie B. Mimoriadne zaujímavý je príbeh rodiny Čulenovcov a domu na Leteckej ulici v Bratislave. Rodina si dom vybudovala, no v čase politických perzekúcií o možnosť v ňom žiť prišla. Publikácia následne sleduje, kto dom užíval, aké rozhodnutia tomu predchádzali a aké väzby mali jednotliví aktéri na vtedajšie štátne orgány.
V príbehu sa objavuje aj známe meno Hildy Múdrej, legendy slovenského krasokorčuľovania. Aby sme boli korektní, kniha neprináša žiadne zistenie o jej spolupráci so ŠtB. Archívne doložená spolupráca sa týka jej manžela Josefa Múdreho, vedeného ako spolupracovníka ŠtB pod krycím menom „Vranovský“. Rodina Múdrych následne žila v dome, ktorý predtým obývali Čulenovci. Tí pritom dom museli naďalej splácať, keďže si ho obstarali na úver.
Archívne dokumenty sa stretávajú so živou pamäťou
Veľkou prednosťou knihy je spôsob, akým je zostavená. Nezostáva iba pri všeobecnom historickom výklade Akcie B. po uvedení čitateľa do prostredia, aspektov doby, následkov vysťahovania a toho, čím toto vysťahovanie bolo pre režim aj dotknutých ľudí, nasledujú konkrétne osudy rodín a spomienky ľudí, ktorí udalosti prežili. Často vtedy ešte ako deti, alebo ich poznajú z bezprostrednej rodinnej pamäti. Objavujú sa dobové fotografie, úradné dokumenty, korešpondencia, údaje o nehnuteľnostiach či materiály bezpečnostných orgánov.
Autorka historička Marianna Oravcová si zároveň uvedomuje limity ľudskej pamäti, prípadne počíta s tým, že od udalostí dodnes ubehla dlhá doba. Po mnohých desaťročiach nemusí byť každá spomienka úplná alebo presná. Preto má mimoriadny význam jej porovnávanie s tým, čo zostalo zachované v archívoch. Výsledkom nie je anonymný zoznam obetí. Čitateľ spoznáva rodiny, deti, rodičov, ich povolania, domovy a niekedy až zdanlivo nepodstatné detaily každodenného života. A práve tie umožňujú pochopiť rozsah toho, čo vysťahovanie znamenalo.
Kniha pre tých, ktorí chcú dejinám skutočne rozumieť
Akcia B II – Bratislava, zakázané mesto nie je ľahkým čítaním pre obsah, ktorému sa venuje. Napriek odbornému základu však nemusí byť knihou iba pre historikov. Práve naopak. Je vhodná pre čitateľa, ktorého zaujímajú moderné slovenské dejiny a chce pochopiť totalitný režim nielen prostredníctvom dátumov, politických predstaviteľov a veľkých procesov, ale cez každodenný život ľudí. Komunistická perzekúcia mala množstvo podôb a Akcia B bola iba jednou z nich. Táto kniha sa nesnaží obsiahnuť všetky. Detailne však ukazuje jednu konkrétnu formu represie a jej dôsledky pre bratislavské rodiny. Mali smolu, že bývalina dobrej adrese, že budovali svoje sídlo na takom mieste, kto malo slúžiť štátu
A možno práve preto je dôležitá aj dnes. Obdobie totality sa môže s odstupom desaťročí zmeniť na niekoľko viet v učebnici alebo na idealizovanú spomienku na údajne jednoduchší život. Osobné príbehy a zachované dokumenty však pripomínajú aj jeho druhú stránku. Teda dobu, v ktorej mohol človek na základe politického rozhodnutia prísť o domov, profesiu, spoločenské postavenie a možnosť rozhodovať o budúcnosti vlastnej rodiny.
V ponuke Ústavu pamäti národa
Akcia B II – Bratislava, zakázané mesto tejto minulosti vracia jej konkrétne adresy, dokumenty, mená a ľudské osudy. Knihu ponúka ÚPN – Záujemcovia si ju môžu objednať aj prostredníctvom e-mailu distribucia@upn.gov.sk. Cena publikácie je vzhľadom k obsahu mimoriadne nízka 10,40 €. Určite odporúčame.
Podrobnosti nájdete aj na: https://www.upn.gov.sk/sk/akcia-b-ii-bratislava-%E2%80%93-zakazane-mesto-svedectva-deti-z-vystahovanych-rodin/
