Kniha Deti vojny povojny: Vierka, ktorá vyšla v novembri 2025 nie je len tak obyčajným príbehom. Knižná novinka prichádza s nevyčerpateľnou témou II. svetovej vojny. Neobyčajným spôsobom upozorňuje na skutočné udalosti a ľudí, o ktorých by sme mali vedieť. Kniha si zaslúži pozornosť. Dokazuje to téma, zasadenie do vojnových rokov, obdobia holokaustu a robí to spôsobom, ktorý je prípustný aj mladšiemu publiku.
Približuje mnohé skutočnosti, s ktorými sa v podstate nestretávame, pretože mohli byť celkom neznáme. Autor priniesol netradičný koncept beletrie v podobe denníka, ktorý v sebe kombinuje množstvo historických faktov. Hlavnou postavou je nežidovské dievča Vierka. Sledujeme jej rýchlejšie dospievanie a udalosti, ktoré sa týkali našich prastarých mám, ale nie každý o nich chcel a mohol rozprávať. Vnímanie a chápanie tej doby je tak prispôsobené veku, spoločnosti a názorovému nastaveniu v rodine a v meste. Príbeh knihy má na to, aby dokázal vzdelávať a nevyčerpateľne prinášať pohľad na množstvo detailov. Hlavná postava a jej pohľad je prispôsobený dátumu. Tak ako ona, nikto okolo nej netuší, že presídľovanie Židov nie je presídľovaním. Vnímanie protižidovských nálad je postupné, zmeny v meste a zmeny v náladách rovnako. V knihe čitateľ narazí na nemálo prekvapení, nemá jeden gradujúci dej, pretože gradujú v ňom rôzne príbehy do rôznej miery. Čitateľ si nemôže byť istý, čo sa udeje, ak sám nepozná dejiny. Vzdelávací aspekt je tu tak výrazný.
Vojnová Čadca bola bohatá na udalosti
Okresné mesto na severe Slovenska malo v čase vojny postavený Mestský dom, ale stále bolo ešte len veľkou obcou s vybudovaným zázemím. Dnes je až neuveriteľné, čo všetko počas vojny zažilo a že sa tu priamo či nepriamo písali rôzne dejiny Slovenska. Aj tie vojnové. Kniha nám pripomína, že význam Čadce narástol vďaka železnici, prihraničnej polohe a židovským obchodníkom s drevom. Židia tvorili podstatnú časť obyvateľstva centra Čadce a hlavná pešia zóna bola tvorená väčšinou židovskými rodinami. Cez Čadcu prechádzali transporty Židov do koncentračných táborov v Poľsku. Pravdepodobne tu aj stáli, keď čakali na konkrétny čas príjazdu do Poľska a výmenu gardy za dôstojníkov a vojakov SS.
Dnes bežne nečítame o tom, ako prebiehali nálety spojencov (Američanov a Britov), ako ich mohli vnímať bežní ľudia, najmä z pohľadu, že nikdy nič podobné nevideli. Ich vnímanie a chápanie techniky, v odľahlom meste bez technických skúseností a vedomostí. Zachytená je poverčivosť, miestne legendy, ľudový jazyk, či bežné intrigy. Čadca je však stále historicky bohatá aj na mnohé miestne názvy, židovské rodiny, obchodníkov, ktorí z mesta postupne ubúdajú. Ich mená sú v knihe skutočné a pri prácnom dohľadávaní je možné sa aj laicky dostať k predstave o tom, ako to mohlo vyzerať na severe Slovenska pred a počas vojny.
Útek väzňov Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu sa síce objavil vo filme Správa ako hlavná dejová línia, ale vo filme chýbala akákoľvek zmienka o meste Čadca. Rovnako dnes takmer vôbec nevieme nič o tom, že práve v Čadci sa lúčil s rodnou krajinou jeden z atentátnikov na Heydricha v operácii Anthropoid. Pri čítaní knihy sa čitateľ dozvedá mimoriadne veci a je takmer isté, že sa k mnohým ešte vráti. Okrem mnohého iného kniha upozorňuje aj na stále málo známe fakty o označovaní Židov hviezdami, čo tomu prechádzalo a ako došlo k tomu, že sa hviezdy zaviedli.
Pohľad doby na život a holokaust
Mimoriadny čitateľský zážitok je pri čítaní vnímať spôsob komunikácie ľudí medzi sebou. Vidieť poverčivosť, zaostalosť. Vlastné spôsoby vysporiadania sa s nevedomosťou. Rovnako vidieť protižidovské nálady, aj rôzne jednotlivé pohľady, umiernenosť voči Židom. Ale aj priateľstvá so Židmi, ktoré sa ľudia boja udržiavať, aby „susedia nevideli“ a nepoznačili si do zošita. V dobe, keď spoločnosť netuší o vyhladzovaní, sa neustále mení miera protižidovských opatrení. Uťahuje sa pomyselná slučka, prichádzajú o majetok.
Kniha nie je o holokauste – samotnom vyvražďovaní. Ani samotná hlavná hrdinka netuší nič o tom, čo sa deje a pre odmlku svojej kamarátky má svoje vysvetlenia. Tu je hlavná postava veľmi podobná iným dobovým rozprávaniam. je ot popis vysoko pravdepodobného postoja aj z psychologického hľadiska, kedy pre neodpisovanie, odmlku a stratu kontaktu človek nachádza rôzne vysvetlenia a teórie. Nepripúšťa, že by mohlo byť najhoršie.
Iná zabudnutá skutočnosť: Denníky Kitty Weichherz
S Čadcou sa spája život židovského dievčaťa Kitty Weichherz zachytený v denníku. Kým Holandsko má Annu Frank, Slovensko má Kitty Weichherz. Jej denník zapisoval otec už v čase, keď Kitty ešte nebola na svete. Písal a zaznamenával život od pôrodu, cez pomalé dospievanie. Denník sa však mení a postupne je z neho záznamová kniha čoraz horšieho života a podmienok pre prežitie jeho rodiny. Presunul sa do Čadce, kde denník končí.
Autor knihy Tomáš Galierik je pôvodom z Čadce. Ako sám spomenul, od roku 2007 bol v zahraničí a ak narazil na zmienku o Čadci v zahraničných médiách, skôr šlo o omyl, zámenu slabík a z pohľadu európskych dejín v nich nezohrávala žiadnu úlohu. No v jednom prípade objavil zmienku o denníku, ktorý by mohol dostať mesto na mapu oveľa výraznejšie. Denníky v depozite amerického židovského múzea sú prístupné ako rukou písaný nemecký text s mimoriadnou hodnotou. Informácie z neho boli v roku 2024 jedným zo zdrojov, ktoré prispeli ku knihe Miesta zločinu a tragédií. Kitty sa pritom v tejto novej knihe objavuje taktiež, ako vedľajšia postava a Vierkina kamarátka.
Miesta v knihe
Príbeh sa odohráva na Kysuciach počas vojny. Zachytáva lokácie, teda aj ulice, obchody, konkrétne budovy a domy, ktoré sa dnes volajú inak. Napriek tomu je vhodnou pre čitateľa z ktoréhokoľvek miesta na svete. V skutočnosti nie je podstatné, čitateľ vie, kde daná ulica je a kto na nej býva. Kľúčové to je pre knihu a postupné čítanie, pretože dievča Vierka ulicami prechádza a ona sama spomína, čo sa v nej mení. Zmienky o uliciach tak majú zmysel aj človeku, ktorý netuší o aké mesto ide. Podstatná je miera zmien a dopadov jednotlivých rokov. Celému príbehu potom dodá ďalší rozmer fakt, že v knihe sú upravené predsádky. jedna z nich obsahuje ručne zaznačenú mapu mesta. Pritom ak čitateľ mesto pozná, jeho zážitok bude pochopiteľne ešte niekde celkom inde. Najmä ak súčasná Čadca takmer nijakým spôsobom nepripomína, čím bola a čo sa v nej počas vojny odohrávalo.
Jazyk knihy
Dnes si nedokážeme plne predstaviť, ako fungovali obchody, nákupy, bežný život, práca a stretávanie na ulici. Vierka nám približuje dobu, správanie ľudí, zlé aj dobré vlastnosti, mocichtivých gardistov. Cítime z konania postáv nevzdelanosť a zaostalosť. Ich vysvetlenie javov, techniky, fungovania lietadiel môžu byť nesprávne, ale nie sú o neznalosti autora. Práve naopak. Sú zachytením neznalosti a vysvetlení tých, ktorí hľadali vysvetlenie. Kniha obsahuje slová a nárečie z regióna. Rovnako tak je možné postrehnúť slová v jidiš, nemčine, aj zopár v maďarčine.
