Autorka románu Hladná duša Paulína Feriancová: „Prajem si, aby niečím podobným nemuseli mladí ľudia prechádzať.“
Úspešná autorka detských kníh Paulína Feriancová bojovala v mladosti s poruchou príjmu potravy a po rokoch sa rozhodla napísať knihu, inšpirovanú svojím vlastným príbehom. Román Hladná duša rozpráva o stredoškoláčke, ktorá sa snaží schudnúť. Lenže rozdiel medzi skutočnosťou a tým, ako sa vidí v zrkadle, je stále väčší a jej krátkodobý cieľ sa mení na vážny problém. Hladná duša práve vychádza vo vydavateľstve Albatros Media Slovakia pod značkou CooBoo.
O knihe Hladná duša
Heňa je normálna stredoškoláčka, ktorá rieši bežné problémy šestnásťročných dievčat – školu, chalanov a… svoju váhu. K šťastiu jej stačí málo – byť štíhlejšia ako osoba v zrkadle. Keď ju prijmú do známej tanečnej skupiny, medzi štíhlymi dievčatami si razom pripadá nepríťažlivá. Aby zapadla, snaží sa pár kíl schudnúť. Jej zmenu si všimne i okolie, začne randiť s obľúbeným chalanom z triedy a svoju váhu si preto chce udržať. Netuší, že sa postupne norí do veľkého problému.
„Aj u mňa sa ochorenie začalo rozvíjať pomaly a nenápadne s nástupom puberty. Meniace sa telo a lietajúce hormóny urobili skrátka svoje a ja som sa v tom zmenenom tele prestala cítiť dobre. Taktiež som, rovnako ako hrdinka mojej knihy Henrieta, bojovala s nízkym sebavedomím. Najhoršie to bolo, keď som mala približne 19 či 20 rokov. Vtedy som s jedlom a s chudnutím experimentovala asi najvýraznejšie,“ priznáva Paulína Feriancová, autorka obľúbenej edukačnej detskej série o školákoch Nike a Leovi.
Hladná duša je primárne určená young adult čitateľkám a čitateľom, no môže pomôcť vcítiť sa do duše trpiaceho dieťaťa aj rodičom, učiteľom či vychovávateľom. „Pomoc rodiny, priateľov či odborníkov je v prípade porúch príjmu potravy naozaj kľúčová. Mne veľmi pomohol môj vtedajší priateľ, teraz už manžel. Ten ma priviedol do ambulancie špecialistu, ktorú som istý čas navštevovala. Domnievam sa však, že na úspešnú liečbu a zvládnutie problému je nevyhnutné, aby si postihnutý človek v prvom rade sám uvedomil, že má problém, ktorý potrebuje riešiť,“ hovorí o svojej skúsenosti Paulína. „Ak poznáte niekoho, kto má podobné ťažkosti, alebo dokonca trpíte poruchami príjmu potravy vy sami, nebojte sa zdôveriť priateľom či blízkym, alebo sa obráťte na odborníkov z organizácie Chuť žiť.“
Chuť žiť
Práve odborníčky z Občianskeho združenia Chuť žiť, ktoré dlhodobo pomáha klientom a ich blízkym zvládnuť poruchy s príjmom potravy vo všetkých štádiách ochorenia, spolupracovali na vzniku knihy. Jej súčasťou je odborný, no zrozumiteľný doslov od Valentíny Sedilekovej, zakladateľky a peer konzultantky organizácie Chuť žiť. „Autorke sa podarilo v príbehu opísať rôzne aspekty života s týmto ochorením, napríklad časté myšlienky na jedlo, nutkavé správanie či negatívne dopady na fyzické zdravie,“ hovorí Valentína. „Najvýraznejším posolstvom je odkaz, aby sme boli voči svojmu okoliu vnímaví, empatickí a nebáli sa s láskou a záujmom osloviť človeka, o ktorého zdravie máme obavy. Niekedy aj jeden rozhovor môže zachrániť život – a pri tak závažnom ochorení, akým sú poruchy príjmu potravy, to platí dvojnásobne.“ Spoločne s Paulínou veria, že pomocou môže byť aj kniha Hladná duša. Pre jej autorku nebolo písanie úplne príjemné, v istých momentoch nanovo prežívala emócie, ktoré boli ťaživé a nepríjemné.
„Musela som sa pozrieť na miesta v sebe, na ktoré by som úprimne najradšej zabudla. Domnievam sa však, že písanie mi pomohlo mnohé veci z minulosti ešte lepšie a hlbšie pochopiť,“ súhlasí Pavlína. „Poruchy príjmu potravy v súčasnosti trápia čoraz viac mladých ľudí, dievčat i chlapcov, a trpia nimi aj dospelí, hoci sa o tom až tak veľa nehovorí. Ak by kniha mohla akokoľvek pomôcť postihnutým či ich príbuzným, malo zmysel dvere do minulosti otvoriť a spomenúť si na to, ako sa ochorenie rozvíjalo a prejavovalo.“
Nejde o autobiografický román, hoci…
Napriek tomu, že autorka čerpala zo svojich skúseností, nejde o autobiografický román. Prostredie a rodina, v ktorej Heňa vyrastá, sú vymyslené. Autentické sú však jej pocity, emócie a vnútorný konflikt, ktorý zažíva vždy, keď sa na seba pozrie do zrkadla. „Takto som to prežívala aj ja v časoch, keď nado mnou malo ochorenie najväčšiu moc. Veľmi by som si priala, aby ničím podobným nemuseli mladí ľudia prechádzať, pretože je to nepríjemné, obmedzujúce a veľmi to ubližuje nielen na tele, ale i na duši. Neliečená mentálna anorexia či bulímia vie zdevastovať telesné aj duševné zdravie, a čo je horšie, v istých prípadoch môže spôsobiť aj smrť. Sú súperom, s ktorým sa zvádza neľahký boj, no nie je nemožné zvíťaziť. Dobrá správa je, že v tomto boji nikto nemusí byť sám!“ dodáva Pavlína Feriancová.
Foto Kristína Vlčková
