Pani Veštba – Excelentný román M. Atwood o schizofrénii

Margaret Atwood je považovaná za jednu z najlepších a najuznávanejších spisovateliek 20. a 21.storočia, a o tom, že jej to píše, svedčia aj jej literárne ocenenia.

V roku 1976 vychádza jej román Pani Veštba, ktorý nám aj pri jeho znovu-vydaní vydavateľstvom Slovart v roku 2023 potvrdzuje svoju nadčasovosť.

Kto je Joan Fosterová?

Hlavnou hrdinkou knihy je Joan Fosterová, žena bohatej predstavivosti. Tá ju sprevádza jej celým životom. Detstvom, keď trpí absenciou otca, ktorý sa síce v jej živote po čase objaví, no ich vzťah je už narušený, skôr mĺkvy, a nenadobudnú si k sebe cestu. S matkou má veľmi komplikovaný vzťah. Nikdy sa necíti ani začlenená medzi rovesníkov, svoje skutočné ja utláča kdesi vo vnútri svojho tela, ktoré kvôli extrémnemu prejedaniu sa nadobudlo abnormálne rozmery. Jediným človekom, s ktorým si rozumie, je teta Lou, s ktorou trávi plnohodnotný čas a občas navštevuje aj podivné špiritualistické sedenia, ktoré ju ešte neskôr v živote ovplyvnia. No keď teta Lou zomrie, v Joan sa mnohé veci zlomia…

Od rodičov odchádza v pomerne mladom veku, a hoci sa jej po čase podarí opäť nadobudnúť normálnu postavu, v zrkadle sa po zvyšok svojho života väčšinou vidí ako „tá tučná“. Čitateľov iste prekvapí aj Joanina druhá identita, ktorou je spisovateľka brakových romantických románov v štýle kostýmovej gotiky (jeden je aj súčasťou knihy). Túto identitu sa snaží tajiť, no tak či onak, raz vypláva na povrch. Fascinujúce pri čítaní bude aj to, že protagonistka má identít hneď niekoľko a čitateľ občas nebude vedieť, ktorej z nich má veriť. Možno všetkým, možno žiadnej…

Protagonistka a jej identity

Joan sa po svete pretĺka tak, že sa vždy tvári, ako by sa asi očakávalo, a tŕpne, aby sa neprejavilo jej skutočné ja. Vo svete si nájde niekoľko partnerov a vzťahy s nimi sú zvláštne. Keď spozná Arthura, presvedčeného komunistu a aktivistu, má pocit, že v ňom našla to, čo hľadala a cíti v ňom životnú oporu. No aj tým, kým Artur v skutočnosti je, si po čase nie je istá. A rozhodne sa pre útek, kde po sebe zanechá nelichotivé stopy.

Nafingovaná samovražda

Prvé stránky knihy si k sebe pripútajú iste každého čitateľa. Atwood nám na nich veľmi pútavo predstavuje Joan, ktorá si dokonale naplánovala svoju smrť a odišla ďaleko, aby sa stala anonymnou. Absurdné je, že sa vrátila na miesto, kde už predtým bola, a každý ju tam pozná. Prečo potrebovala vytvoriť ilúziu, že zomrela, a ako to dopadne, keď ju náhodou niekto spozná? Tieto otázky budú čitateľovi víriť hlavou a na odpovede ho Atwoodová nechá dlho čakať.

Atwoodová a jej majstrovský pisateľský štýl

Román Pani Veštba sa číta veľmi dobre, Atwoodovej majstrovský štýl si čitateľov získa od prvej strany. Je síce náročnejší, no čitateľa ku knihe pripúta.

Kniha sa určite nedá prečítať zo dňa na deň. Potrebuje rozostup, čas, priestor, precítenie. Ukrýva v sebe náročnú spleť okolností hlavnej protagonistky a to možno nesadne každému. Niektoré pasáže si vyžadujú viac trpezlivosti a rozmýšľania. Atwoodová v knihe so svojím typickým nadhľadom poukazuje na niektoré pálčivé problémy svojej doby. Kniha prinúti zamyslieť sa, či a do akej miery sme schopní utiecť od svojej minulosti a rán z detstva.
Napriek ťaživým témam však Atwood príbeh skvele okoreňuje humorom, iróniou a feministickými prvkami.

Autorka nevypovedá všetko, veľa necháva na samotnom čitateľovi, a to bude iste veľa čitateľom sympatické. Ten mysteriózny, tajomný, no zároveň reálny podtón.

Ak by sa mala kniha zhodnotiť ako celok, veľmi dobre sa číta, prináša nové obzory, autorka skvele zachytáva atmosféru, detaily psychiky postavy. No sú v nej aj časti, ktorými sa čitateľ musí prelúskať. Záver možno niektorých čitateľov sklame, ale možno v nich musí len doznieť (alebo dozrieť?).