Zaujímavosti o knihe Miesta zločinu a tragédií, ktoré musíte vedieť

Kniha o temnej histórii Slovenska s názvom Miesta zločinu a tragédií je už nejaký čas v predaji. V spolupráci s autorom prinášame v rozhovore pohľad na niekoľko zásadných zaujímavostí, ktoré sa čitateľ v knihe dozvie, ako vznikla a čo prináša. Knihe Miesta zločinu a tragédií sme sa už pred pár dňami venovali. Patrí do edície Krásy Slovenska, v ktorej už vyšlo viacero zaujímavých pohľadov na Slovensko. je súčasťou série Temné miesta, v ktorej ďalšie dva diely venované vojne pochádzajú od iného autora. Dosiaľ však chýbal pohľad na temné miesta využiteľné v temnom turizme. Knihu napísal Tomáš Galierik, kulturológ a špecialista na netradičné podoby turizmu. Pýtala som sa ho na niekoľko otázok. Ako vlastne vznikla a čím je zaujímavá?

Rozhovor s autorom Temných miest:

Prečo vznikla po filmových miestach téma Temné miesta?

Do vydavateľstva Dajama som svojho času priniesol záujem venovať sa téme filmových miest, ktoré sa spájajú s kinematografiou, ale krátko potom som priniesol aj tému temného turizmu a temnejších miest. Sú to dve oblasti, ktorým som sa v rôznej miere venoval aj priamo v teréne. Považujem ich za mimoriadne zaujímavé a dosiaľ na mnohých miestach nespracované.

Aký má teda cieľ? Koho má osloviť?

Téma zločinu a čarodejníc, upírov, aj historické diela, v ktorých hlavný hrdina, či zločinec končí na šibenici, alebo pod katovou čepeľou, je populárna na celom svete. Láka široké spektrum čitateľov. Lenže ženy obvinené z čarodejníctva neboli tými starenami v špicatých čiapkach s bradavicou na nose. Šlo neraz o ženy, ktoré pred súd doviedla nevzdelanosť a poverčivosť tých, ktorí žalovali a obviňovali. Kati boli skutoční. V mestách mali rôzne úlohy a existovali u nás aj upíri a viera v ich prítomnosť. Nepozeráme pritom na tieto témy ako naše, ale kadekto dnes vykrikuje, že je to len americký Hollywood. Lenže nie je. Rád by som tak oslovil všetkých nadšencov dejín, aj tých temnejších, že mnohé z toho, čo môže byť mylne považované za film, je v skutočnosti naše. Za cieľ má táto najnovšia kniha predovšetkým upozorniť na nesmierne pestrú históriu aj v rámci tabuizovaných tém. Veľakrát sú tragédie a zločin spojené, alebo sú v úzkom vzťahu. Kniha sa tak venuje obom. Aj tragédiám, popravám, ale aj zločinu a nešťastiam. Dôležitým cieľom bude určite pripomenúť, že aj takéto miesta u nás sú a mali by sme si ich pripomínať. Z pietnych, alebo spoločenských dôvodov.

Prečo pietne a prečo spoločenské dôvody? Ktoré napríklad?

Z pietnych preto, že stále môžeme hovoriť o obetiach režimu, spomínanej nevzdelanosti a teda o popravených nevinných. Môže ísť o hroby, hrobky, miesta posledného odpočinku priamo niekoho predkov, alebo blízkych. Za pietne miesta považujeme masové hroby, miesta masakrov, miesta, ktoré sa spájajú s tragédiami a smrťou v minulosti aj súčasnosti. Miesta, ktoré si máme pripomínať zo spoločenských dôvodov sú naozaj rôzne. Mohli meniť politiku, postupne sa stali symbolom, alebo boli symbolom už v čase, keď sa udalosť stala. Spomeňme si na udalosti, keď do Československa vpadli vojská Varšavskej zmluvy a koľkí ľudia zomreli násilne, alebo až na následky stretu s prichádzajúcimi vojakmi. Tie obete sa stali symbolom určitej doby a po opakovaných pokusoch umlčať akúkoľvek spomienku, improvizovanú pamiatku, či zmienku o obetiach a pochybení sovietskych vojakov, už šlo o symboly tvrdej cenzúry kritiky režimu. Na tie obete sa na šťastie nezabudlo. Symbolom niečo veľkého sa stala aj vražda novinára a jeho snúbenice. V novodobej histórii poznáme udalosti a tragédie, ktoré mohli vážne zasiahnuť do rodín, aj do fungovania miest, či štátu. Vyhlásený štátny smútok za obete a tragédie je len časťou z dôsledkov, aké zanechali medializované nehody, vraždy, alebo nešťastia. Mnohé zmenil pád lanovky v Tatrách, nehoda na Zochovej ulici. Vznikli nové opatrenia, policajné akcie, objavili sa témy a reportáže, v ktorých sa oživovala problematika. Zo spoločenských dôvodov by sme si mali pripomínať aj železnú oponu, elektrické ploty a strieľanie po ľuďoch na hraniciach, ktorí túžili žiť v slobode a mali odvahu, ktorú nezískali len pár hodín predtým.

foto: obálka knihy. Nedávno sme knihe venovali aj priestor v recenzii…

Je veľká časť knihy venovaná stredoveku alebo vojne?

Stredovek obsiahnutý je. Predovšetkým v téme upírov, protivampírskych opatrení na hroboch a v rámci ľudovej mágie, ktorá sa spájala v spojitosti s vierou v upíroch. Čiastočne ide o čarodejnice a popravovanie. Významná časť knihy sa však venuje obdobiu po stredoveku až po predvojnové obdobie. Ide teda skôr o obdobie po stredoveku. Vojne som sa pôvodne venoval s niekoľkých kapitolách. Celkom prvou témou spracovanou pre koncept Temných miest boli práve nacistické zločiny a vypálené obce počas vojny. Tie však nakoniec vyjdú v inej knihe. Téme sa budem venovať samostatne v inom projekte.

V knihe sa môžeme dočítať o tragédiách a nehodách.  Bolo tých leteckých nešťastí na Slovensku naozaj dosť na to, aby sa o tom dala písať kapitola?

Leteckých nešťastí sa u nás odohralo viacero. Nebola to len tragická nehoda lietadla, ktoré sa s pasažiermi zrútilo do jazera na Zlatých Pieskoch. Mimochodom, plechy z lietadla sú na dne priehrady dodnes, ak ich potápači v poslednom období neodstránili. Havarovalo u nás niekoľko vrtuľníkov, dokonca aj ten s prvou dámou. Nešťastia sa odohrávali pri bratislavskom letisku, ale aj v Tatrách a na ďalších miestach. Nezabúdajme na fakt, že samotná Ivanka pri Dunaji má významné pamätné miesto, kde spadlo lietadlo M. R. Štefánika a dnes sa stáva populárne aj pre pobehujúcich sysľov, ktorí sú tu naozaj všade. Dôležitejším faktom je, že nebyť generála Šnejdárka, dva roky po Štefánikovej nehode, alebo podľa mnohých zdrojov zostrelení, ako chcete, neexistovala pamiatka a jasná informácia, či poznatok o tom, kde presne lietadlo spadlo. Práve on sa postaral o to, aby na mieste pádu existoval pomník a uchránil nás pred medzinárodnou hanbou. Píše o tom vo svojej knihe, ale pripomínam túto zásluhu aj v tej mojej. 

Čo tragédie bežných súčasných ľudí? V ktorom roku to končí a čo už nezahŕňa?

Nespomenúť takéto udalosti pri miestach spojených s tragédiami by bolo ako prechádzať Taliansko a minúť Rím. Končia však pri udalostiach, ktoré sa odohrali do jari 2024. V tom čase som túto časť textu uzatváral. Nezohľadňuje tak ďalšie udalosti, najmä tie, ktoré sa odohrali po dokončení prác na knihe. Rozsah a naťahovanie textu dovolil počas leta doplniť len niekoľko drobností.

Na príprave knihy bola ktorá časť najťažšia? Kto potom v takom prípade pomohol?

Niektoré informácie sa hľadali ťažšie. Hlavne v časti, ktorá sa v knihe a ani v iných dieloch nakoniec neobjavuje. Bol to zážitok. Svoj podiel na tom mali historici, rôzne úrady, múzeá a ich zamestnanci. Najviac ma na príprave knihy tešilo práve to, akým spôsobom múzeá a odborníci reagovali. Pôvodne som to nečakal a bol som pripravený na to, že pri záujme o tému smrti, tragédií a temných tabuizovaných tém, budem mať problém získať pomoc. Celkom iný level boli práce na spomienkach starších ľudí pri vypálených obciach a masakroch. Tie síce nie sú nakoniec súčasťou, no boli skvelou skúsenosťou. Neváhali pomôcť ani dobrý priatelia, dokonca spisovateľky venujúce sa beletrii, ktorých sa akousi zhodou okolností týkali buď konkrétne miesta, alebo udalosti v knihe.

Máme čakať nejakú novú tému po filmových a temných miestach?

Myslím, že projekt, ktorý mám rozpracovaný a už som ho prezradil, je stále pod témou temných a tragických miest. Vo filmovej tematike sa toho deje stále dosť. Tretia kniha venovaná filmovým miestam je pripravená už niekoľko mesiacov. Záleží však len od trhu a záujmu čitateľov o prvé dve knihy, či sa podarí v budúcnosti vydať aj tretiu. Temné aj filmové miesta však istotne budú ešte nejaký čas hlavnými témami, ktorým sa budem v rámci Slovenska a jeho dokumentácie venovať.

Kniha v predaji na: bux.sk | martinus.sk | PantaRhei