Rozhovor: Eliška Melušová, slovenská autorka historickej romance
Keď sa Eliška Melušová pustila pred tromi rokmi do tvorby svojho prvého historického románu s názvom Odkaz záhadnej lady, ani len netušila, ako veľmi zaujme čitateľky tohto žánru a že jej spisovateľský sen, tak začne nadobúdať reálne kontúry. Presadiť sa však medzi známejšími menami má každý začínajúci autor ťažké. Eliška sa ale nevzdala a po úspešnej prvotine, jej počas leta 2023 vyšiel ďalší román s názvom Falošná nevesta. Je o mladej dáme, ktorá je pre okolnosti nútená predstierať manželstvo s mužom, ktorého rodinná tragédia pripravila o spomienky, netušiac, že jeho pamäť tiká presne ako hodinky a touto zásterkou len pripravuje pomstu ľuďom, ktorí tragédiu spôsobili. Obaja ponorení do vlastných plánov si ani neuvedomujú, že z cesty lží nebude tak ľahké uniknúť a postupne ako sa prepletajú ich osudy, nezostávajú chladné ani ich srdcia.
Eliška je vzdelaná žena vyťažená profesiou policajnej vyšetrovateľky, po pri ktorej si ešte dokáže nájsť čas a venovať sa aj písaniu. Niečomu čo je mimoriadne náročné. Vyžaduje si pri historickej beletrii poriadnu dávku poznania sveta v ktorom píšete. Rovnako ako fantázie stvoriť príbeh, ktorý chytí čitateľov za srdcia a zdá sa, že presne to sa našej mladej autorke zatiaľ darí.
Rozhovor so spisovateľkou Eliškou Melušovou
Eliška, prečo nie krimi? K tomuto žánru by si mala veľmi blízko a nechýbali by ti ani inšpirácie na výborné prípady.
Priznám sa, že to je otázka, ktorú počúvam často, avšak v rámci náročnej vyšetrovateľskej práce, ale aj celkovo tohto uponáhľaného sveta, si neviem predstaviť písať o ťažkých krimi veciach, pretože sa s nimi denne stretávam v reálnom živote. Tých zložitých vecí okolo nás je príliš, kým to jednoduché sa vytráca. Jednoduchosť v podobe pochopenia, úcty, rešpektu, ale najmä lásky, ktorá je ústredím mojich kníh a preto príbehy spod môjho pera budú vždy končiť „happyendom,“ ktorý dosiahnuť v skutočnom živote nie je samozrejmosť a napokon smiech lieči viac ako smútok.
Majú tvoji kolegovia povedomie o tom, že vo svete literatúry máš svoje meno? Ako to berú? Predsa len sme zvyknutí, že policajní vyšetrovatelia, alebo ex-policajti radi a ľahko siahnu po už spomínanej kriminálnej tematike.
Moja záľuba prekvapuje asi každého kolegu, pretože ako už bolo načrtnuté, skôr sa pri policajtoch stretávame s tým, že ak píšu, často čerpajú z profesie. No tí najbližší mi určite držia palce a tešia sa spolu so mnou. Sú kolegovia, ktorí ma napríklad aj po roku od vydania prvotiny zastavili so slovami „Wow, ty naozaj píšeš? Más toho snáď málo v práci?“ Čo teda mysleli humorne, pretože vyšetrovanie prináša okrem iného kvantum času stráveného za počítačom rovnako, ako aj písanie. Alebo kolegovia, ktorí o mojej tvorbe vedia a reagujú „Wow, knihy už kolovali po celej rodine. Píš rýchlo ďalej,“ či iné obdobné vyjadrenia. A aj keď som sa nezamerala na priamo krimi tematiku, tak zápletky v mojich knihách majú detektívny nádych a postavy prechádzajú nie ľahkou cestou rozuzlenia, plnou prekvapení a skúšok života, či priateľstva.
Falošná nevesta sa odohráva v Londýne. Chceš tým naznačiť, že máš k tomuto mestu, alebo obdobiu nejaký vzťah?
Rok 1845 do ktorého je zasadený dej mojej novinky, alebo všeobecne 19-te storočie, sú pre mňa príjemným obdobím, kedy svet ešte nepohltila prílišná modernizácia, ale zároveň už začínal byť vyspelejším a preto v tomto časovom rozmedzí rada píšem. Čo sa týka Anglicka, či konkrétne Londýna, musím s hanbou priznať, že aj keď som navštívila mnohé krajiny, túto poznám zatiaľ len z historických kníh a dokumentov, ktoré ma zaujali a ja som si dovtedy ani len neuvedomila aké poklady ukrýva. Preto sa teším, keď sa raz prejdem po miestach, po ktorých zatiaľ kráčajú aspoň moje vymyslené postavy.
Aj príbeh tvojej prvej knihy sa odohrával práve v Londýne. Sú tieto knihy niečím vzájomne prepojené?
Nie. Jedná sa o samostatné príbehy, ale zvažujem, že niekedy v budúcnosti možno vytvorím príbeh pokračovateľov rodu a teda detí hlavných postáv, to je však zatiaľ len hudba budúcnosti. Londýn je nateraz ústredím mojich kníh, no vždy sa do príbehu snažím vložiť aj časť z inej krajiny, či rôzne zaujímavosti, ktoré čitateľa možno neraz aj prekvapia. V budúcnosti by som sa chcela zamerať napríklad na Škótsko, jeho klany, alebo keltskú kultúru, ale na bližšie oboznámenie sa s nimi mi momentálne chýba to, čo v živote tak rýchlo uteká a tým je čas. Napokon som však zástancom toho, že ak je príbeh dobrý a čitateľa zaujme, nezáleží na tom, kde sa odohráva.
Kde získavaš inšpiráciu na svoje príbehy? Bolo niečo, čo ťa naštartovalo a vznikla z toho hlavná dejová línia?
V mojom prípade prichádza inšpirácia úplne spontánne. Na začiatku písania častokrát ešte nemám kompletnú predstavu o priebehu celého deja, ale len niektorých častí, ktoré viem, že tam chcem mať a o zvyšku už len uvažujem ako správne nakombinovať tak, aby príbeh zaujal, bol pestrý, vtipný, neprehnane pikantný a samozrejme nenudil. Taktiež z pozície historického kontextu sa ho snažím dať tak akurát, aby si čitatelia nemýlili historický román s knihou o histórii, ktorá prednostne slúži na oboznámenie sa s faktami, než láskou, ktorú obsahujú romance.
Prvé ohlasy k Falošnej neveste vyzerajú veľmi pozitívne. Dokážem si predstaviť, že očakávania samotného autora na prvé reakcie sú asi ako akcie na burze. Potešila ťa niektorá z reakcií tak, že sa na ňu nedá zabudnúť?
Čakať na prvé reakcie je skutočne ako sedieť na ihlách, či obchodovať na burze, pretože pri každej knihe ide autor na trh so svojou kožou bez ohľadu na to, či má na konte dve knihy, alebo dvadsať, pretože v porovnaní s množstvom čitateľov sa nie je možné trafiť do vkusu každého. Reakcie na Falošnú nevestu ma skutočne napĺňajú a je naozaj krásne čítať každú jednu z nich, ale určite sa nedá zabudnúť na tie, kde ma prirovnávajú k Johanne Lindseyovej, čo je samozrejme prehnane smelé, no práve pri knihách tejto spisovateľky som sa zamilovala do „sveta“ tvorby a rozhodla sa písať.
Teraz s odstupom času je v dejovej línii tvojej knižnej novinky niečo také, čo by si možno zmenila, alebo spravila inak?
Po dokončení knihy som sa po pravde trochu obávala, či som to neprehnala so zápletkou, ale po už vyššie spomínaných reakciách čitateľov mi jednoznačne odľahlo. A keby sa aj časom objavila nejaká negatívna, tak musím skonštatovať, že by som nezmenila absolútne nič, pretože som písala presne tak, ako som v danej chvíli cítila, že by sa mal príbeh uberať.
Nepochybujem, že sama musíš byť čitateľkou takéhoto žánru. Nepustí sa do neho ktokoľvek. Povzbudila, alebo inšpirovala ťa k nemu tvorba niektorej známej autorky, alebo okrem Lindseyovej ešte niekto ďalší? Ktoré sú pre teba tie top?
Áno, žáner beletrie a práve historických romancí si získal moju dušu od samého začiatku. Vždy som mala totiž v podvedomí pocit, že som sa narodila do roku iného storočia, než som sa mala a keby môžem, s radosťou vymením mobilný telefón za brko a listy. Ako som už načrtla, bola to práve Johanna Lindseyová, ktorej knihy som ako teenagerka hltala do skorých ranných hodín, ale rovnako obdivujem tvorbu aj Kat Martinovej, Mary Baloghovej, Kathleen E. Woodiwissovej a ďalších. Samozrejme aj na Slovensku máme skvelých autorov, no prednostne som z tohto žánru siahala po tých zahraničných z dôvodu, že tí naši sa často pridŕžali len slovenského prostredia a mňa to vnútorne ťahalo ďalej v snahe dokázať, že aj Slovenka sa môže dobre orientovať v histórii cudzej zeme.
Ak by si písala tretiu knihu, bude to opäť historická romanca?
Určite áno. História ako taká, ma vždy fascinovala a na tento odbor som bola v rámci vysokej školy UKF v Nitre aj prijatá, no keď ma prijali aj na Akadémiu Policajného zboru v Bratislave, rozhodla som sa ísť policajným smerom v snahe pomáhať ľuďom a písanie mať ako hobby. Keďže som romantik, bolo spojenie lásky s históriou v rámci výberu žánru tvorby jednoznačné.
Je niečo rozpísané, čo by mohlo uzrieť o niekoľko mesiacov, či za pár rokov svetlo sveta s tvojím podpisom?
Áno, už tesne pred vydaním Falošnej nevesty, som sa nedočkavo pustila do ďalšieho diela z ktorého už jedna tretina na mňa žmurká z papiera. Keďže som strašný pedant, chce to ešte mnohé doladiť a premyslieť kým budem spokojná… Pretože každou vydanou knihou cítim väčšiu zodpovednosť. Písanie je totiž niečo ako skúška, kedy až do poslednej chvíle neviete ako na jej konci dopadnete. Obdobne je to aj po vydaní knihy pri názoroch čitateľov. Ak ale pôjde všetko ako má, tak verím, že už pred Vianocami 2024 by sa mohlo moje dielo zaobliecť do svojho knižného odevu a potešiť tak svojich priaznivcov pod vianočným stromčekom.
Odkazy:
Inzercia:
