Tsundoku – japonský výraz pre hromadenie neprečítaných kníh

Poznáte to. Prichádzate do kníhkupectva, alebo vyrážate na bux.sk a vidíte ich výpredaj. Potrebujete si kúpiť nové knihy, pretože… dobre vyzerajú v polici a ste si istí, že by daná kniha niekoho potešila, alebo máte pocit, že si ju určite prečítate. Raz. Skrátka príde čas, keď sa tá kniha bude hodiť a vy ju kúpite. Lenže podobnú teóriu prežívate pri 12. objednávke len tento rok a vy tušíte, že toto celé má svoj názov. Japonci pre takýchto ľudí, jav a pre takéto správanie majú svoje jednoznačné slovo. Je ním Tsundoku.

Tsundoku – hromadenie neprečítaných kníh

Tsundoku je japonský výraz, ktorý v prenesenom význame popisuje jav, alebo správanie hromadenia kníh, ale bez toho, aby po ich zakúpení išlo o potrebu ich prečítať a skladovať pre študijné účely. Je to kombinácia slov „tsunde“ (hromadenie, nahromadenie) a „doku“ (čítanie). Tsundoku sa teda vzťahuje na situáciu, kedy si ľudia kupujú knihy s úmyslom ich naozaj prečítať, ale nakoniec ich nečítajú, povedomie aj vedomie hľadá dôvody prečo to nejde, nestíha sa, alebo pozornosť láka niečo iné. Knihy sa tak hromadia. Postihnutý „diagnózou“ tsundoku sa môže tešiť z držania knihy, jej príchodu, z rozbalenia balíčka s knihami a uložením kníh do police. K samotnému čítaniu sa ale z mnohých dôvodov nedostáva.

Pôvod slova „tsundoku“ není úplne jasný, ale prvá písomná zmienka o ňom pochádza z obdobia jednej stovky rokov späť. Ak by sme chceli v iných jazykoch vystihnúť to, čo sa pod týmto japonským slovom ukrýva, presný pojem by sme nenašli. V slovenčine máme pojmy ako knihomol, knihomaniak, alebo knižná posadnutosť, ale stále nevystihneme reálny stav a to správne prostredie. Nekontrolované nákupy a hromadenie kníh však nie je úplne správne v našom jazyku spájať s pojmom knihomol. Knihomolom môže byť ozajstný čitateľ, no s poukazovaním na výrazný vzťah ku knihámo tam určitá spojitosť je.