Recenzia: Hans Rosling a jeho výnimočná kniha Moc faktov otvárajú oči

Bolo to už niekoľko týždňov dozadu, čo som mal možnosť zistiť, kto je Hans Rosling. Svetovo uznávaný lekár, ktorý sa preslávil aj na konferenciách TED zaujal po celom svete svojimi prednáškami, a to pred študentami, ako aj pred odborníkmi, aj hlavami štátov. Skrátka človek, ktorý mal možnosť otvárať oči azda celému spektru možných poslucháčov. Na rozdiel od niektorých spíkrov, ktorých mená si v našich končinách predstavíme skôr než meno švédskeho lekára, ponúka niečo celkom iné. Pohľad na svet, údaje, fakty, pohľad na rozdelenie ľudstva na bohatých a chudobných, v celkom inom svetle. V takom, ktoré už nie je tak zaujímavé pre médiá, organizácie, či tvrdenia „odborníkov na všetko“.

Ide o akési pomyselné otvorenie očí verejnosti, ktorá vníma svet tak, ako ho niekto pripravil. Ten niekto nie je nikto konkrétny. Sú to okolnosti, médiá, učebnice, aj verejné povedomie, ktoré nás udržiava v určitej domnienke. Kniha Hansa Roslinga a jeho syna s nevestou je však súhrnom priamej výpovede toho, ako sa autor postupne dostával k odhaľovaniu zásadných omylov v spoločnosti a priebežne vyvracia svetové „pravdy“. V priebehu niekoľkých rokov sa stretával s omylmi, faktami, ktoré niekto chápal a spracovával zle a taktiež mal možnosť nahliadnuť do mnohých pravdivých čísiel.

Kniha Moc faktov je viac ako len o moci faktov

Moc faktov ako názov knihy v sebe ukrýva oveľa viac. Nenaráža pritom názvom na to, čo vieme z médií a od druhých a riadime sa tým. Hovorí celkovo o moci faktov, ktoré dokážu ovplyvniť naše životy, ale aj politické rozhodnutia, verejnú mienku… či už sú to fakty týkajúce sa ľudstva, ich vzdelanosti, práce, to všetko tvorí údaje a dáta. Tie si môžeme vykladať správne, ale aj nesprávne. Zmanipulovať sa dá čokoľvek, no rovnako tak zle pochopiť.

Na jednoduchých príkladov dokonca odhalí, že šimpanz by v prieskume otázok týkajúcich sa rozvojových krajín, zamestnanosti, spoločnosti a pod. neraz získal viac bodov ako človek, povedzme študent vysokej školy. Rosling možno používa príklad so šimpanzami priveľmi často, hoci je založený na náhode a nepočíta s uvažovaním šimpanza, no i tak v ňom možno nájsť kus pravdy. Najmä v tom, že šimpanz sa neriadi predsudkami, či povedomím o nejakom probléme. Nie je hnaný tým, čo si myslíme a čím sme ovplyvnený. Ak si odmyslíme šimpanza a ponecháme len „šance na správnu odpoved“, pri mnohých otázkach ich opýtaní nezvládli práve pre moc faktov, ktorá pokrivila naše názory. Onen príklad sa tam ešte zopakuje a vždy má v knihe svoju dôležitosť.

Svet nie jeho bohatých a chudobných a nie je ani tak zlý

Neustále skeptické názory, pohľad na nešťastie v správach a v spoločnosti nám formuje úsudok o tomto svete, že sa bohatí stávajú bohatšími a chudobnejší chudobnejšími. Akási priepasť medzi nimi sa prehlbuje. Autor na takéto mienky poukazuje niekoľko krát. Vychádzajú z toho, čo sme si mali myslieť podľa starých prieskumov, podľa názorov, pár filmov a vyjadrení v nich, ale po takýchto názoroch siahnu aj spíkri na konferenciách. Aj k takto výrazným a zásadným otázkam má však Rosling niekoľko krát jednoduché a jasné dôkazy o tom, že sa mýlia.

Svet nie je tak zlý. Nerúti sa ani do záhuby. Situácia v politike, v zdravotníctve, v rámci sociálnych záležitostí, či vzdelania vôbec nie je tak zlá. Dokonca aj rozvojové krajiny nie sú tak celkom rozvojové a zaostalé, ako sa nám snažia povedať mienky vychádzajúce z desaťročia starých teórií, pozorovaní a názorov. Máme pokrivenú mienku o dosiahnutom vzdelaní a schopnostiach ľudí v Afrike, či v Ázii. Západom nazývame rozvinuté krajiny, ale zabúda sa, že Japonsko, Singapur, Austrália, USA, či Nový Zéland vôbec nie sú západom.

Kniha je zážitkom, hoci nie na jeden večer

Moc faktov je kniha zaujímavá svojim obsahom. Nepôjde o knihu, ktorú si prečítate počas jediného večera jednak preto, že je rozsiahla, ale najmä preto, že to nebudete chcieť. Nestačíte vnímať zásadné pravdy a informácie, postupy ako sa k nim dostal, či rôzne postrehy. To všetko chcete vnímať tak, aby sa neplietlo s ostatným. Mnohé témy si zaslúžia niekoľko myšlienok, akési uležanie v hlave. Sú témy, ktoré zaujmú možno menej, sú spomienkami, no veľa krát v nich nájde čitateľ niečo, k čomu sa autor vráti neskôr. Nestratíte niť, no lepšie, ak viete, čo myslel. Ani na prednáškach nevychádzal stále z niečoho nového a niekoľko krát sa vrátil k niečomu už rozoberanému na inom mieste.

Kniha má moc upokojiť vášne, stíšiť výkriky milovníkov bludov a hoaxov. Má možnosť zaujať čitateľov odbornej literatúry rôzneho zamerania, pretože zasahuje do demografie, sociológie, trochu do politiky, neraz histórie. Zaujať môže čitateľov so záujmom o dianie v médiách. Napríklad aj so záujmom o nedostatky a medzery v mnohých oblastiach, ktoré sa riadia nesprávnymi údajmi. Je nepochybné, že táto kniha mnohým čitateľom ponúkne rôzne závery. Je možné, že sa nebudú na tento svet pozerať tak čiernobielo. Je možné, že zanikne aj unitárny pohľad na problémy ľudstva tak, ako si to prajú tlačové agentúry. Možno preto, že chcú, alebo to inak nevedia.