Recenzia: spoločenský román Kornélie o maďarskej rodine na…

„Rodiny majú svoje malé prekliatia alebo požehnania. Niekedy je to maličkosť, možno nejaké gesto, ktoré sa neskôr pretavilo do veľkej tragédie. Možno je to tragédia, ktorá sa naopak pretavila do gesta, akému sa potom vyhýba. Každá rodina si hľadá svoje tajomstvo, niečo, čo by si mohla odovzdávať ako recept na nakladané uhorky. Niečo, čo by staré mamy mohli na smrteľnej posteli pošepkať vnúčatám.

V našej rodine si ženy odovzdávali jedno meno: Kornélia. Mohli ho nosiť tie najsilnejšie. Nemohli odovzdávať svojim dcéram priezvisko, tak zavesili na prvorodené dievčatko meno Kornélia. Je to meno, ku ktorému človek musí dorásť, aby si ho obľúbil, aby ho prijal. Je to ako príkaz: Kornélia.“

Rozprávačkou v knihe Kornélie je Alma…

Rozprávačkou v knihe Kornélie je Alma, etnická Maďarka, ktorá nám rozpovie príbeh jej viacgeneračnej rodiny, po ktorom túži, aby bol spísaný, a neostal raz len tak visieť v minulosti ako príbehy mnohých rodín. Rodina Kornélií, kde sa toto meno dedí a dáva silným ženám, žije na juhu Slovenska v malej dedinke Jablonia Panica. Cez jednotlivé kapitoly nám Alma predstavuje životy jednotlivých Kornélií v jej rodine, ale i ďalších rodinných členov, no i niektorých dedinčanov. Príbeh každej jednej postavy v knihe je originálny, občas až neuveriteľný, no vždy podaný s láskou a jemnocitom. Kniha tak predstavuje akoby kroniku jednej rodiny, či dokonca dediny, je súborom zozbieraných spomienok, ktoré nás od minulosti postupne prevedú až po súčasný život poslednej členky rodiny.

Dedinský život

Kniha predostiera krásne okamihy dedinského života, ktorého príchuť prináša ľahkosť bytia, čaro obyčajných každodenných okamihov.

„Slivkový lekvár je fenomén. Varili ho vo veľkom kotle na dvore. Natrhali sa slivky a vydrapili z ich telíčok kôstky ako malé skamenené srdiečka. Slivky sa miešali v kotloch celé hodiny a všetko voňalo modrofialovo ako koža roztvorených sliviek.„

Čitateľom starších ročníkov môže priniesť návrat spomienok na detstvo a mladším obraz vtedajšeho života. Kniha ponúka aj istý ponor do života ľudí aj z historického hľadiska, a to po vojne, keď život nebol ľahký a okrem biedy sa každý musel vysporiadať aj s ťažobou pochmúrnych myšlienok. Autorka podáva príbeh Maďarov žijúcich na Slovensku, na ktorom je originálne a zaujímavé to, že ho nepodáva cez historické fakty, ale cez denné okamihy života obyčajných ľudí.

Príbeh plný metafor

Autorkin štýl písania je veľmi zručný, vysoko lyrický, plný metafor, čítanie riadkov pohladí dušu, aj keď zachytávané témy sú zväčša ťažké. Kniha síce nezachytáva klasický príbeh s hlavnou dejovou líniou, je len akýmsi vypísaním sa myšlienok a spomienok, no napriek tomu sa v ňom píše vlastne o všetkom a je veľmi silný. Zachytáva radosti, smútky, bolesti, lásky, odhodlania členov rodiny Kornélií. Krátke príbehy v knihe sú o členoch rodiny, o silných ženách, o dedine a ľuďoch v nej, o živote a smrti, o láske a nenávisti. Niekedy vás rozosmejú, inokedy dojmú takmer k slzám, no vždy zanechajú vo vás pocit, ktorý tam bude ešte istý čas plynúť.

Knihu možno iste čítať opakovane a vždy čitateľovi prinesie nové myšlienky a zamyslenia.