Andrea Coddington, jedna z najúspešnejších slovenských spisovateliek, je rovnako tak jednou z najviditeľnejších autoriek u nás. Do čitateľskej pozornosti sa zapísala príbehom Mal to byť pekný život (2009) inšpirovaným jej vlastným životom. Tvorila až do autorskej prestávky, kedy sa knihám venovala v rámci práce vo vydavateľstve. V roku 2018 sa vrátila k písaniu knihou Dedičný hriech, o rok neskôr priniesla životopisnú knihu Dominiky Cibulkovej a teraz sa nám predstavuje ako autorka novinky Prečo ja?.
Ako prežívate aktuálny čas v izolácii?
Ťažko. Predovšetkým kvôli Markovi, ktorý mal o takomto čase lámať slovenské rekordy v plávaní a Sare, lebo nemôže byť v svojej americkej škole. Zažívam strach aj s ohľadom na finančnú, ekonomickú a inú situáciu mojej malinkej rodinnej bunky. Ale! Stále sme zdraví a všetky tieto problémy sú v tom prípade zanedbateľné, takže beriem späť a hovorím – zvládame to so cťou.
Ste matkou dvoch dospievajúcich a teda školopovinných detí. Niečo také môže byť teraz náročné. Ako sa Vám darí fungovať z domu?
Hm, ako na „hromádke“. Spoločný čas by mal byť vzácnosťou a teraz vlastne chceš z neho uniknúť. Stále hovorím, že život sa neodohráva na telefóne alebo za počítačom, pričom súčasný stav mi totálne oponuje svojimi limitáciami. Nie sme však jediní, preto sa treba inšpirovať k dosahovaniu snov a cieľov aj cez prekážky. Negatívnych trollov a vysávačov energie musíte jednoducho vyzmizikovať.
foto: Andrea s dcérou, zdroj: súkromný archív autorky
Ako sme si mohli všimnúť v médiách, nedávne uvedenie viacerých knižných noviniek v rámci Knižného kompasu bolo jednou z mála príležitostí vidieť ľudí bez rúška a nie „zo záznamu“. Všetkých vás otestovali, aby mohla prezentácia kníh prebiehať ako obvykle. S tvárami autorov pri ich knihách. Aké bolo toto stretnutie s viacerými osobnosťami nie len z knižnej brandže? Už ani nepamätám, kedy sa niečo podobné konalo.
Veľmi príjemné. Písanie kníh je mojim vyjadrovacím prostriedkom, malo by ľuďom priniesť radosť, oddych, príbeh. Knihu však treba predstaviť a k čitateľom dostať, takže skvelé, že sme mali túto príležitosť. Navyše, vážim si ľudí, ktorí robia svoju robotu dobre, k takým patria i mnohí, nie všetci, ale rozhodne mnohí moji kolegovia.
Vašou knihou, ktorá sa na podujatí spomínala, je Prečo ja?. Už v názve je otázka. Na aký príbeh a na aký žáner by mal byť čitateľ pripravený?
Živý. Bolestivý. Krásny. S nádejou. S chorobou. S problémami. So systémom. S láskou. A otázka: „Prečo ja?“ – pýtame sa ju vždy ako prvú, keď sa deje niečo zlé. Keď nás prepadne beznádej. Takéto momenty v živote každého človeka prídu.
Vaša tvorba a najmä knihy, ktoré sa do pamäte zapísali najviac, vychádzali z Vášho života a ľudí okolo Vás. Ako veľmi je novinka Prečo ja? skutočným príbehom?
Z nejakej časti. Vždy sa inšpirujem skutočnosťou. Kniha ako taká je môj výtvor, kde si dovolím miešať udalosti, postavy, okolnosti, prostredie, ako sa mi páči a mám práve chuť. Slobodu zbožňujem.
Uplynulý víkend priniesol celonárodné testovanie obyvateľstva. Vy ste však tieto dni netrávili ako väčšina národa, čakajúc v radoch či na výsledku. Boli ste, ako sa hovorí, v prvej línii. Záujemcovia o testovanie vám mohli prejsť na jednom z odberných miest v Bratislave. Zo známych osobností, ktoré neváhali byť súčasťou tejto náročnej akcie, k nám veľa mien nepreniklo. Iba ak minister a pár výpomocí. Ani Vy sa tým veľmi nevychvaľujete. Čo sa stalo, že sa známa spisovateľka ocitne na takomto bojisku a dobrovoľne?
Ako vravím, sloboda mne osobne dáva najväčšie mantinely. Slobodne som sa rozhodla, že pôjdem pomôcť. Bez fanfár. Nemusím a ani by som osobne nikomu alibisticky netvrdila, že som sa išla otestovať kvôli nariadeniu, a inému, podľa toho, aký je jeho názor, že som za to. Tak som šla pomáhať a mám skúsenosť. Odbila som si dva dlhé dni v mundúre, v zime, daždi, ale takto – v sobotu ráno sme sa stretli cudzinci a v nedeľu večer odchádzali ako rodina.
Zrejme nepatríte medzi tých, čo hľadajú dôvody prečo nie, ale ako. Celá sobota a celá nedeľa. Koľko je to spolu hodín?
Bolo to cca. 2x po 17-18hodín. V nedeľu večer, v tme a zlom počasí, navyše už bez ľudí sa čas vliekol a bola nám zima. Inak – ľudská fantázia. Aj zo strany „klientov“ – aj sme pošpásovali, požartovali, prehodili vľúdne slovo. A v tíme? Ak by išlo do tuhého, asi by sme testovali aj bez obeda či akejkoľvek prestávky.
Vieme si predstaviť takto náročnú prácu. Nie však v ochranných oblekoch, vo veľmi prísnom režime a ešte k tomu pracovať s rizikom možnej nákazy, ktorú pritom ani nevidieť. Akí boli prichádzajúci ľudia samotní? Spoznal Vás niekto, respektíve cez všetky tie ochranné pomôcky ste rozoznávali aspoň seba v tíme navzájom?
Samozrejme, po chvíli všetci vedeli kto som. Ľudia boli skvelí. Ak sa nám vyskytol problematický záujemca – netrpezlivý, vulgárny alebo také niečo – spacifikoval ho dav, ale bolo ich ako šafránu. Ak by mi niekto povedal, že naša doktorka mu tyčinkou vyrazila mozog, vysmiala by som ho bez pardónu, lebo bola jemná, citlivá, vľúdna. Vlastne, ak by niekto pindol na akúkoľvek našu zložku, nemal by pravdu.
Izolácia nás pripravuje o mnohé bežné radosti. Je niečo, čo by ste chceli vyskúšať, ak by nás nezväzovala aktuálna situácia? O čom teraz sníva úspešná autorka? Čo Vám najviac chýba?
Ohoho! Moje sny? Tak to ani nebudem začínať, nechám si ich radšej pre seba, i keď všetkým odporúčam to známe americké – dream big. Ak snívaš o masáži, snívaj o švajčiarskych Alpách, kde ťa rozmaznávajú od rána do večera, nie o rýchlovke v telocvični. Od toho sú predsa sny. A potom? Ver, že sny sa plnia. Lebo sa plnia.
Niekoľko rozhovorov s Vami uvádza Radošinu ako miesto, kde sa rada uchýlite. Nachádzate v tejto známej vinárskej dedinke pokoj aj v súčasnosti?
Áno. Mám tam tatina a keď prídem k nemu, prídem domov. V tom je všetko. Behanie po Radošine, pozdravenie susedov, chodenie na hríby, záhrada, vzduch…
Prispela Vám koronakríza do života niečím pozitívnym? Nebodaj inšpiráciou pre ďalší román?
Nie, chcem, aby išla preč. Alebo aspoň, aby sa upokojila. Ja a moja inšpirácia si cestu nájdeme aj bez nej.
Ak by sme neboli v súčasnej situácii, spýtal by som sa, kde by Vás mohli stretnúť čitatelia najbližšie. Napríklad v súvislosti s uvedením knižnej novinky. Bibliotéka tento rok s najväčšou pravdepodobnosťou nebude. Prezentácie a verejnosť sa tak musia spoliehať na médiá. Je vôbec nejaká možnosť, ako sa spisovateľ dnes prihovorí ľuďom? Nájdu si k Vám cestu čitatelia fanúšikovia aj v tomto čase?
Ja by som možno aj chcela byť zahalená rúškom tajomstva a prezentovať sa ako spisovateľka len knihami. Je mi jasné, že to nejde a navyše – mňa je asi všade plno. Rada chodím po Slovensku na besedy a vôbec. Chýba mi to, ale ak môžem aspoň takto – pozdravujem. Fakt, že si večer líhate do postele s mojou knihou je skoro ako transfúzia krvi. No, ale to už som moc poetická. Buďte zdraví a mám vás rada.
Ďakujem Andree Coddington za čas venovaný Knižným novinkám.
Odkazy k autorke a jej tvorbe:
- Oficiálne stránky autorky: http://www.andreacoddington.sk
- Oficiálny Facebook: https://www.facebook.com/AndreaCoddingtonAuthor/
- Knihy autorky v ponuke BUX.sk
- Knihy autorky v ponuke Panta Rhei
- Knihy autorky v ponuke Martinus.sk
