Vianoce s knižnou novinkou - Gumpom. Psom, ktorý naučil ľudí žiť

V susednej Českej republike sa jeho príbeh stal v priebehu roka od svojho vydania najpredávanejšou knihou. Na svojom konte má viac ako 120 000 predaných výtlačkov a získal dokonca cenu čitateľov v najväčšej literárnej súťaži Magnesia Litera. Slovenské vydanie českého bestselleru spisovateľa Filipa Rožeka vychádza práve teraz a na pultoch kníhkupectiev ho nájdete pod názvom Gump. Pes, ktorý naučil ľudí žiť. Sympatický tulák Gump na stranách knižnej novinky rozpráva o ceste plnej prekážok a pascí, ale aj o láske psích hrdinov k ich ľudským spoločníkov. Originálne, poetické, ale miestami aj bolestivé rozprávanie vychádza zo skúseností autora, ktorý sa celý život venuje záchrane týraných psov a náprave krívd, akých sa ľudia na zvieratách dopustili.

O čom je kniha Gump. Pes, ktorý naučil ľudí žiť:

Gump bol kedysi túlavým psom. Vlastne, každý pes je tak trochu túlavý, kým nenájde svoje šťastie, a to sa mu podarí iba s človekom. Príbeh Gumpa je príbehom o hľadaní psieho šťastia a o prekážkach, ktoré ho môžu stretnúť na ceste k tomu správnemu človeku. Je o sile a nezlomnosti, ktorá sa ukrýva v každom psovi. Autora textu Filipa Rožka sprevádza láska k psom už odmalička, motivovala ho k napísaniu knihy o Gumpovi aj k celoživotnej pomoci organizáciám, ktoré sa venujú ich záchrane. Vydavateľstvo Ikar sa k charitatívnemu rozmeru projektu rado pripojilo a časť výťažku z predaja venuje dvom slovenským organizáciám: OZ Pes v núdzi a Útulok Levice – OZ Šťastný domov.

Gumpovo rozprávanie je príbehom o zvieracej múdrosti a obetavosti, ktoré môžu byť príkladom aj pre ľudí. O nádeji, ktorú nespúta ani najpevnejšia reťaz. Kniha vychádza pred uvedením rovnomenného filmu s hviezdnym hereckým obsadením, ktorého premiéra sa chystá v roku 2021. Účinkujú v ňom Bolek Polívka, Ivana Chýlková, Eva Holubová, Karel Roden a ďalší známi českí herci pod taktovkou režiséra F. A. Brabca. Súčasťou diela je príloha s fotografiami z filmu a zo zákulisia natáčania, aj pár slov o ľuďoch a psíkoch, ktorí inšpirovali Gumpovo rozprávanie. Príbeh je popretkávaný dojímavými ilustráciami Weroniky Gray.

Zakúpite v predpredaji v eshopoch: BUX.SK | MARTINUS.SK | PANTARHEI.SK

Ako knihu hodnotí prekladateľka do slovenčiny Danka Jacečková:

Niekto by si mohol myslieť, že Gump je kniha pre deti a mládež, ale nie je to celkom tak. Povedala by som, že je to čítanie pre ľudí – aj tých dospelých -, ktorí v srdci zostali deťmi. Dielko je unikátne tým, že rozprávačom príbehu o hľadaní domova a šťastia je akoby sám hlavný psí hrdina. Autor sa s tým dosť vyhral a musím povedať, že mu veľmi záležalo na tom, aby aj preklad do slovenčiny bol čo najautentickejší, osobne na výsledok dohliadal. Trošku kostrbatý a hravý štýl rozprávania, ktorý knižku sprevádza od začiatku, sa číta veľmi fajn a myslím, že v nejednom čitateľovi vzbudí chuť zaobstarať si nejakého chlpatého kamaráta z útulku.

Ukážka z knihy:

Som Gump. Vlastne ani neviem, kto mi to meno dal, ale možno vycítil, že som iný. Každá bytosť, ktorá je iná, to má v niečom jednoduchšie, ale v tom ostatnom – a toho je, bohužiaľ, vždy viac – aj oveľa zložitejšie. Ono tá inakosť totiž prináša aj veľa starostí. No čo sú vlastne starosti? Tie žijú len vo svete ľudí. Pre zvieratá sú to situácie. A ja som sa naučil, že ak nad situáciou veľmi dlho premýšľate, v ten deň sa veru nenajete.

A teraz niečo o tom, ako sa tu celý môj svet začal. Nebudem vám vysvetľovať, že trpím utkvelou predstavou, že predtým, ako som sa narodil, lietal som vo vesmíre ako kométa. Lebo skoro každý, komu som to kedy rozprával, sa mi vysmial.

Musím vám povedať, že pes, ešte skôr ako otvorí oči, vždy otvorí ňufák. A ja som cítil niečo zlé. Bráško sa už dlho nepohol. Leží podo mnou úplne tuhý. Chlpy má zrazu ako koberec. Hrubé a neživé. Jeho pach je preč. Bráško tu už s nami nie je. Segra sa vedľa mňa trasie a slabo píska. Zhora do nás mláti dážď. Tá vec okolo nás… skúšam ju prehryznúť, potreboval by som aspoň trochu svetla. A poriadne sa nadýchnuť. Zrazu to nami trhlo. Zapraskalo to a niečo ma pichlo do oka. Zaňuchal som pot. Potom sa ukázali nohy. Teda vlastne ruky, ako vy ľudia hovoríte tým predným nohám.

Aj jeho zarastenú hlavu som zavetril skôr, než som ju uvidel. Svetlo sa mi zarezalo do očí. Žmúril som… Kto si? Ten chlap si ma zodvihol k tvári, po ktorej mu stekala voda. Ja som už bol takisto mokrý. Pozerali sme na seba a potom ma položil na vozík. Keď ku mne uložil moju sestru, pohladil ju. Vytiahol aj nášho bráška, ale toho tam vrátil. Udusil sa… udusili sme ho. Prečo sme vlastne boli v taške v smetiaku? Prečo? Začínam si myslieť, že „prečo“ je hlavne ľudské slovo. A iba ľudia poznajú odpovede.