Vedeli ste, že kniha sa dá napísať aj na mobile? S touto kuriozitou sa stretávajú slovenskí používatelia internetu na rôznych magazínoch už od júna 2018. Vtedy sa objavila prvá vydaná kniha, ktorá vznikla na mobile a podporila tak tých, čo hľadajú voľný čas, ktorý neexistuje. Napísať niečo na mobile totiž jasne dokazuje fakt, že niekto nemal čas tráviť čas na počítači a tak na to využil mobil. Niečo ťažko predstaviteľné do chvíle, než si pozriete autorov mobil a všetko pochopíte.
Tomáš Najt a jeho prvotiny
Prvou knihou na Slovensku, ktorá bola napísaná na mobile, je dobrodružné Sci-fi Zastavený čas. Kniha vyšla len ako ekniha v máji 2018 a v predaji je napríklad v iTunes, alebo na Martinuse, či u niekoľkých ďalších predajcov elektronických kníh. Celkom prvou knihou, ktorá je však tlačená a vydaná a napísaná na mobile, je novinka Budinka, od rovnakého autora. Zaujímavosťou je, že obe knihy vznikali súčasne počas roku 2017, hoci Zastavený čas oveľa dlhšie, než kniha druhá.
Keď na mobile, tak…
Ak už kniha vzniká na mobile, potom máme niekoľko otázok.
Ako je možné, že sa vôbec dá niečo napísať na mobile? Veď prekliaty autocorrect musí robiť svoje. Alebo ho máš vypnutý?
Nie, píšem s autocorrectom. Presnejšie písal som. Už som niekoľko mesiacov, či takmer rok nenapísal nič zásadné, mimo niekoľko článkov. Na knihu si už netrúfam.
Prečo?
Trh je preknihovaný. Vydavateľstvá mi odpisovali buď, že nestíhajú, neodpisovali vôbec, a niektoré sa pohoršovali, že podkopávam hodnoty literatúry, ak ich píšem na nejakom mobile… že to vypovedá o možnej úrovni diela a… to by ostatné by som si nechal pre seba.
Čiže vydavateľstvá neboli nadšené z myšlienky, že nejaká kniha vznikla na mobile?
V podstate rukopis. Nemalo by sa hovoriť o knihe, že je knihou, kým ju nedržíte vydanú v ruke. Aj to som pochopil, ale späť k otázke. Áno, nie je to lákadlo pre vydavateľstvo, že niekto napíše niečo na mobile a hrá sa na spisovateľa.
Ako sa dá vôbec na mobile napísať kniha? Kde je ten začiatok a odhodlanie, čo ťa k tomu prinútilo?
Upozorňujem na to v nejednom rozhovore. Vlastne ide o prejav uponáhľanej doby. Nikde nemám čas písať tak, aby som mal svoj vlastný nástroj a nerušili ma iné povinnosti, zvoniaci telefón, alebo nejaká práca. To miesto bola MHD, rôzne čakanie v radoch, čakanie v zápchach. V komentároch v jednom rozhovore sa hneď objavili nenávistné komentáre, že vodičov čo čumia do mobilu je čoraz viac… ušetrím vám tie komentáre. Nie som vodič. Som ten, čo sedí vzadu a dáva pozor na malého syna, alebo sedí v MHD, pochopiteľne nie na mieste vodiča.
A ako som sa k tomu dostal? Ono to vzniklo najskôr ako núdza. Chcel som si niečo poznačiť, aby som to nezabudol. Po ruke bol len mobil a poznámkový blok, malá appka v ňom. Ten text som si otvoril aj na druhý deň na rovnakej trase do práce a postupne som to zdokonaľoval a zdokonaľoval. V priebehu času to rástlo a rástlo, naučil som sa žiť s autocorrectom a vlastne ani som nepocítil, že by to bolo nejako komplikované. Pokiaľ som nešiel s veľkým nákupom domov a boli voľné ruky, písanie šlo rýchlejšie.
Dá sa povedať, že ďakuješ zápcham a pomalej doprave, že si stihol niekedy napísať viac. Je tak?
Áno, dá sa to tak povedať.
Dopravný podnik mesta Bratislava by to mohol oceniť, alebo využiť v nejakej reklame. Ľudia nemusia vrieskať, že je doprava pomalá, keď stihnú v nej napísať knihu. Neskúšal si ich osloviť? Čo by na to povedali?
Skúšal som ich osloviť a informovať ich o tejto zaujímavosti, ale… v podstate ma odignorovali, takže to neriešim. Časť vznikala aj v autobusoch Slovak Lines a RegioJet, kde sa tomu potešili. Ich reakcie potešili zase aj mňa.
Nezabúdal si vystúpiť na niektorých zastávkach pri toľkom písaní?
Samozrejme. V Bratislave by som nikdy nepoznal miesta od Vazovovej po STU. Tam tie výhybky ma vždy vyviedli z mieri, lebo mi nesedeli k bežným pohybom mojej trasy a keď ma akosi viac nakláňalo pri nepozorovaní trasy, vedel som, že som prepálil zastávky. Dnes už hlásia zastávky nahlas, aj v angličtine, zastávku Saleziánov nemožno prehliadnuť na počutie aj s tým zreteľným „Oupnérmáket“. Ale priznávam, že som čakal viac týchto situácii. Zabudol som vystúpiť maximálne 15x.
Lenže čo s príbehom? Ak je príliš veľký, ako sa vieš orientovať v takom niečom na mobile? Nedokážem si predstaviť, ako to vôbec prebiehalo.
Áno, je tu jeden zásadný problém. Na mobile neviem hľadať v texte. Viem, že som niekde niečo napísal, ale hľadanie je ťažké. Pri knihe Zastavený čas je to vidieť oveľa viac, že ide o jednotlivé časti. V podstate je to priebežný jeden príbeh zložený z mnohých iných. Tie boli vo svojich samostatných dokumentoch. Napríklad časť odohrávajúca sa v Nitre, časť na Kysuciach, časť v Čičmanoch po Lefantovce, alebo časť čisto v Senci. To všetko boli samostatné zložky a preto som bol schopný napísať túto knihu v rámci jednotlivých drobných príbehov a vedieť dohľadať v nich to, čo potrebujem. Každý minipríbeh je totiž o danom mieste a z daného miesta. Pôvodne bol osobitne a spájal som ich až tak, že som si to celé poslal do emailu a vo Worde spojil do jedného dokumentu.
Ale Budinka už nie je tak rozkúskovaná podľa miest, keďže sa odohráva na jednom mieste.
Budinka nemá rozdelenie na miesta. Tá má rozdelenie na konkrétne dni. Každý jeden deň som mal napísaný v samostatnom súbore. Čiže aj tu je určité rozdelenie. Budinka sa písala oveľa ťažšie. Pri nej som si našiel čas aj neraz pred spaním, ale viem, že časť vznikala aj pod perinou počas PNky.
Ktorú z vlastných kníh máš radšej. Priznáš to?
Nie, nepoviem. Alebo… Najradšej mám tú, ktorú som nikdy nedopísal a je v mobile rozpísaná už viac ako 14 mesiacov.
Takže niečo tretie?
Uvidíme. Možno raz, ak zistím, ako z umierajúceho telefónu zálohovať nastavenia autocorrectu. Na iPhone je nemysliteľné niečo napísať. Skúšal som to, ale je to bez šance. Ten šialenec, ktorý navrhol autocorrect pre iPhone by mal dostať elektrické kreslo. A nový autocorrect na Androide nepracuje tak, ako pracuje ten starý.
Ak sa niekto pokúša o to isté čo ty, chceš mu niečo odkázať?
Prečo nie. Pokiaľ sa naozaj niekto púšťa písať niečo väčšie na mobile, tak želám len pevné nervy a pevné odhodlanie. Hlavne však zálohovať a kopírovať na pokojne dve miesta. Počas písania som prišiel o mnoho textu. Kopírovanie na mobile je totiž príšerné, a veľmi hravo si premažete niečo dôležité. Napríklad vystrihnete dva krát niečo a to prvé vystrihnuté je tým pádom zmazané. Fuč. Aj sa mi stalo, že som si čítal text a zistil som, že mi tam chýbala nejaká pekná časť. Občas niečo zmizlo, ani som nepostrehol kedy. Želám teda pevné nervy a pozornosť pri práci s označením a strihaním.
Odpovedal Tomáš Najt, pýtal sa Ado.
