Rozhovor s Emily D. Beňovou o pripravovanej novinke Keď nás pravda spojí

Emily D. Beňová si získala svojich čitateľov upírskou sériou aj romantikou. Jej zatiaľ posledný román Kým nás pravda nerozdelí z roku 2019 uvádza, že ide o trilógiu. Druhý diel sa objaví v predaji už v máji. Čo o ňom prezradí samotná autorka?

Už z prvej časti je zrejmé, že Eleanor je mladé a vystrašené dievča, ktoré s vidinou lepšej budúcnosti nerobí vždy najlepšie rozhodnutia. Charakteristické vlastnosti postavy si vytvorila podľa fantázie, alebo si sa inšpirovala vlastnosťami niekoho koho poznáš?

Postava Eleanor, a vlastne všetky postavy v knihe, sú úplne celé vymyslené. No ako to u mňa už býva, do Eleanor som vložila niekoľko vlastných pocitov a myšlienok. V niektorých veciach sme si veľmi podobné.

Za akých okolností vznikol príbeh Eleanor a Collina? Inšpirovalo ťa niečo?

Musím prezradiť, že k napísaniu tohto príbehu ma doviedla jedna smutná situácia. Dva roky dozadu som sedela v aute a čakala na manžela, ktorý si odskočil, pretože si potreboval niečo vybaviť. Na lavičku za autom sa posadili traja bezdomovci. Dvaja muži a jedna žena. Chvíľu počítali svoj nažobraný zisk a potom žena prehlásila, aká je strašne hladná, lebo už dva dni nič nejedla. Mladší bezdomovec jej povedal, aby ešte vydržala, že nemajú dosť a z toho čo majú, nemôžu nič minúť, lebo to nejde im. Bolo mi tej ženy neskutočne ľúto a vtedy sa mi v hlave začal odvíjať príbeh. Žobrali pre „niekoho“ a pritom sami nemali čo do úst. Presne táto smutná veta stačila na to, aby sa mi v hlave vykreslil príbeh, ktorý som po roku preniesla do písanej podoby.

Prvá časť Kým nás pravda nerozdelí nekončí Happy Endom, takže pre čitateľov nie je jednoduché čakať za ďalšou časťou. Preto ma zaujíma, je pre teba náročné písať scény, ktoré nie vždy majú veselý a šťastný dej?

Musím povedať, že písanie mi šlo ľahko, aj keď koniec mi trhal dušu. Chcela som však príbeh, ktorý v čitateľovi zanechá hlboký dojem, a preto som si trúfla aj na záver, ktorý nepolahodí každému, no verím, že práve vďaka nemu sa čitateľ bude môcť tešiť na ďalšiu časť.

Čaká nás v časti Keď nás pravda spojí veľa napätia?

Áno. Čitatelia sa určite majú na čo tešiť!

Ak to môžeš prezradiť, je v knihe nejaká pasáž, ktorá sa ti nepísala ľahko? Prípadne naopak, ktorú si písala s veľkou radosťou a šlo ju písať „ako po masle“?

Nepovedala by som, že je v knihe úsek, ktorý by sa mi písal ťažko. Písala som to jedným dychom a výraz, že mi to šlo „po masle“ je fakt na mieste. Tento príbeh ma pohltil natoľko, že som ledva spávala.

Prezradíš nám niečo o knihe, čo by u čitateľov mohlo vzbudiť záujem prečítať si ju?

Je to romantický príbeh, no určite nečakajte sladkú romancu od prvej, po poslednú stránku. Je to príbeh nabitý emóciami a stále sa tam niečo deje. Ide o akčný dej, ktorý nechá chladným málokoho. Kniha je plná emócií a úvah, ale je písaná uveriteľne, pretože je inšpirovaná skutočným život.

Ktorá postava je v časti Keď nás pravda spojí tvoja najobľúbenejšia?

Emily. Jej postava sa mi písala skvelo, lebo je to veselá kopa plná optimizmu a ja takých ľudí jednoducho zbožňujem. Ona sa stala mojou srdcovkou a na okamih aj dôležitým medzníkom pre Collina.

Ako dlho ti trvalo napísať túto časť?

Napísala som ju v rekordnom čase za tri mesiace, čo bolo pre mňa dovtedy nemysliteľné. Príbehom som bola úplne pohltená, doslova som s ním žila a nerobila som nič iné len písala a písala. Pamätám si, že to bolo po období ticha, kedy som viac ako polroka nenapísala ani čiarku.

Tvoje knihy sú známe tým, že je v nich veľa romantických, ale aj erotických scén. Bude ich v tejto časti tiež veľa?

Teraz asi sklamem mnohé čitateľky 😀 , ale erotiky tam nebude veľa. Príbeh som viedla iným smerom, ale nájdu tam aj trošku erotiky. A romantiku nájdu tiež. Veď som nenapraviteľný romantik. 😀

Ja osobne milujem čítať romantickú knihu, kde medzi hlavnými postavami je vo vzťahu určité napätie. Čaká nás také napätie medzi Eleanor a Collinom aj v časti Keď nás pravda spojí?

Áno. Bude to medzi nimi iskriť a Eleonor bude úprimná, takže odteraz čo na srdci, to na jazyku.

Plánuješ vydať aj pokračovanie tohto príbehu?

Dokopy sú tri knihy a myslím si, že trojka bude dostačujúca, ale ako poznám svoje skvelé čitateľky . Tri knihy im budú málo. 😀

Úryvok:

Z bezsenného spánku ma preberie buchnutie dverí a potom sa do izby vrúti zúrivá Caroline. Sadnem si a prekvapene sa na ňu pozriem. Tvári sa všelijako, len nie priateľsky, čo mi okamžite napovie, že ma neprišla iba pozdraviť.

„Ty hnusná zlodejská potvora! Nemáš v sebe ani trochu hanby?!“ skríkne na mňa, až nadskočím.

„Čože?“

„Budem k tebe milá a dám ti šancu. Beriem to tak, že sa ti to páčilo, požičala si si to a zabudla mi to vrátiť. Vráť mi, čo si mi vzala, a ja to nepoviem Collinovi.“

Vstanem z postele a vyjavene sa na ňu zadívam. Nechápem, o čom hovorí a stále som akási rozospatá, takže poriadne ani neviem, ako sa volám, nieto aby som rozumela jej slovám. „O čom hovoríš?“

„Neskúšaj moju trpezlivosť, Eleanor. Vráť mi náramok dobrovoľne a ja sa budem tváriť, že sa nič nestalo.“

Náramok? O čom to, preboha, vraví? Snažím sa rozpamätať sa, no som si istá, že nijaký náramok mi nepožičiavala. A sama som si tiež nič nebrala. Veď v jej izbe som nikdy nebola. „To je asi nejaké nedorozumenie. Nič som ti nevzala. Prečo by som to robila?“

„Prečo asi? Lebo si notorická zlodejka. Bola si v mojej izbe a ukradla mi briliantový náramok po mame. Zatiaľ som pokojná, no ak budeš aj naďalej zapierať, neskončí sa to dobre a zavolám políciu.“

Políciu?! To slovo ma definitívne prebralo.

„Naozaj nemám ani poňatia, o čom hovoríš. Nič som ti nevzala. Z tejto izby som sa ani nepohla. Musela si ho niekde založiť. Spala som a práve si ma prebudila.“

Zasmeje sa, no strašidelným hrozivým smiechom, ktorý mi spôsobuje zimomriavky. Ako zlí ľudia v hororových filmoch. „Myslíš si, že som hlúpa?!“ skríkne na mňa a v tej chvíli vojdú dve slúžky upratať kúpeľňu.

„Len poďte!“ prikáže im, keď zaspätkujú. „Pokojne prehľadajte tejto zlodejke izbu!“

Mladé slúžky sa na seba prekvapene pozrú.

„Caroline, zbláznila si sa? Nenájdeš tu nič. Ja som to nebola. Nič som ti nevzala. Možno si ho len niekde zabudla.“

„Zabudla? Ide o náramok s briliantmi, Eleanor. Ten sa nedá iba tak zabudnúť niekde na zemi. Jednoducho si mi ho ukradla, lebo má neskutočnú hodnotu. V tom sa predsa vyznáš.“

„Je to nejaké nedorozumenie.“

„Tak čo je?!“ okríkne zúrivo slúžky, ignorujúc moje slová. „Položte tie veci a prehľadajte jej izbu! Nech nezostane nič na svojom mieste. Hneď!“ zreve a slúžky od prekvapenia zanesú čistiace prípravky do kúpeľne a vrátia sa do izby. „Hľadajte luxusný náramok, vyhádžte jej skrine! Ukradla mi ho a neodídem, kým ho nenájdete.“

„Zbláznila si sa, Caroline! Nevzala som ti nič,“ snažím sa ju presvedčiť.

„Nemysli si, že ti uverím. Nie som hlupaňa. Môj brat ti možno verí, no ja veru nie. Tak hľadajte, vy lenivé lemry!“ skríkne na slúžky, ktoré vyberajú veci zo zásuviek a hádžu ich na zem.

Cítim obrovský hnev. Prečo si myslí, že som jej ukradla náramok? Prečo by som to robila? Nepotrebujem jej šperky a tiež nie som kleptomanka. Kradla som preto, lebo som nemala na výber, nie pre nejakú psychickú poruchu.