Rozhovor so spisovateľkou Janou Pronskou… o koronakríze aj čítaní


Jana Pronská patrí medzi najznámejších súčasných autorov. Dokonca pri opýtaní sa ženského publika patrí medzi tri mená, ktoré dostaneme ako odpoveď najčastejšie na otázku, ktoré knihy majú doma, čítali, alebo v rámci slovenskej tvorby a spisovateliek poznajú. Jana Pronská slovenským čitateľkám prináša kúsok Slovenska z celkom inej doby. Tej minulej. A to sa takto brilantne nedarí hocikomu. Pýtali sme sa autorky a dozvedeli sa aj to, čo vypĺňa jej voľný čas, ako prežíva koronakrízu… keď tak uvažujem, koľko autorov sa tak dôsledne venuje výskumu a faktom, ak nepíše inú literatúru faktu, ale beletriu?

Rozhovor, máj 2020

Jana Pronská, rozhovor

foto: Jana Pronská, súkromný archív autorky

Stali ste sa autorkou známou osobitným žánrom. Neskúsili, alebo nechceli ste si vyskúšať aj iný žáner?

Ale samozrejme, to, že píšem historické romantické romány ešte neznamená, že sa občas nepoteším iným žánrom a nenapíšem nejakú poviedku, príbeh, báseň, dokonca i vtipné série v spišskom nárečí. Každý občas potrebuje vybočiť zo zabehnutých koľají, a keďže mojou pracovnou a osudovou láskou je písanie,  všetko, čo ma osloví, čo sa dotkne mojich emócií, potrebujem pretaviť do slov a textu. Na knihu zo súčasnosti sa však zatiaľ necítim, chýbala by jej iskra, chcenie, motivácia, skrátka, zatiaľ som doma v tom čo píšem a čo ma teší najviac.

Jedna kniha má predsa len prvky fantasy. Alebo sa mýlim?

Dve knihy a vyzerá to tak, že z toho bude najskôr minimálne štvordielna séria. Keď som prvý raz začala uvažovať o historickom fantasy príbehu, bola som veľmi ovplyvnená knihami s prvkami mystery, mágie, prastarými legendami a páčilo sa mi to. Skúsila som niečo podobné po svojom a vznikla Kliatba. Už keď som ju písala, bavilo ma to, bol to relax a oddych, a keď som ju dopísala, zistila som, že sa s tým príbehom neviem rozlúčiť natrvalo ako s ostatnými, a s tým, že možno, jedného dňa sa k nej vrátim, čo sa napokon stalo realitou.

Jana Pronská knihy

foto: Kliatba, Viazaný prísahou, Jorga a Zradená ľúbosť u nás v redakcii…

Kde získavate svoju inšpiráciou? Teda aspoň v rámci tých zverejniteľných zdrojov, ak sú medzi nimi aj nejaké tajné.

Inšpirácia je takmer v každej vete encyklopédií, dokumentárnych filmov, v obrazoch, šperkoch, múroch starých stavieb, lebo každý kameň doň vložila čiasi ruka a tá mala svoj osud. Stačí iba pozorne počúvať, dívať sa, precítiť slová a osudy. Potom sa píše ľahko. Sú fakty, ktoré sú nemenné, ale potom sú osudy ľudí, možností, ktoré formovala doba, pravidlá, zákony, a napokon vznikne príbeh. A čím sú tie fakty z histórie zaujímavejšie, tým viac ma to fascinuje a vzbudzuje predstavivosť. Čo bolo možné… čo sa mohlo stať… Zdroje sú väčšinou dostupné v knihách, ak však potrebujem viac informácii hľadám všade, kde sa dá. Nemám problém osloviť múzeum či archívy. Hľadám dovtedy, kým nemám aspoň hrubý obraz, prípadne overím niektoré skutočnosti to tej miery, aby to mohlo slúžiť ako overiteľná kulisa príbehu.   

Nazývajú Vás kráľovnou historickej romance. Knižní publicisti, niektoré headline, aj Váš vydavateľ. Ktorá kniha to spôsobila? Alebo od vydania ktorej knihy vnímate toto spojenie?

Prvý raz to bolo tuším s knihou Prekliata láska, tam prišlo označenie „nekorunovaná kráľovná“, úprimne priznávam, aj som sa zľakla, bolo to síce neopakovateľne príjemné, no i zaväzujúce. Prišlo to naraz a možno  priskoro, a odvtedy to so mnou ide. Na túto tému mi prišlo aj pár „zaujímavých mailov a správ“, no roky šli a pribúdali ďalšie knihy s pozitívnymi reakciami a nové vydania ďalších kníh. Je mi cťou a potešením, že po devätnástich knihách to čitatelia a aj novinári stále píšu.  Pre mňa je to záväzkom nesklamať ich dôveru.     

Ktorá kniha sa Vám písala najľahšie, prípadne najťažšie?

To sa nedá presne špecifikovať. Niektorej som sa venovala dlhšie, niektorej kratšie, niektorá chcela viac historických faktov a udalostí, niektorá menej… Jedno som sa však naučila akceptovať, termíny si musím určiť sama, príbeh sa musí na svet pýtať sám. A tomu podriaďujem aj svoju tvorbu. Nasilu sa nedá robiť nič, potom v tom chýba srdce.

Ktorá z postáv je pre Vás ako autorku najvýznamnejšia, alebo najviac nezabudnuteľná?

Pre mňa jednoznačne Cecília zo Svätého Jura z knihy Rebelka. Skutočná historická postava, žena s neuveriteľným príbehom a naša… Prečítala som množstvo kníh, faktov a napriek tomu, som zatiaľ nenašla v histórii nikoho podobného, ako bola ona. Taká naša Johanka z Arcu. Pravdou je, že som sa pridržiavala historických faktov do tej miery, čo bolo dohľadateľné a overiteľné, no keďže som romantička, chcela som príbeh odvahy a hrdinstva jednej úžasnej ženy okoreniť láskou s dobrým koncom. Našťastie mi to žáner dovoľuje. J

Ako prežíva koronakrízu známa spisovateľka? Zmenil sa Vám nejako život počas posledných týždňov? Našli ste si čas aj na písanie?

Určite mám viac času na písanie, no život sa mi nejako dramaticky nezmenil, na rozdiel od mojich detí, ktoré zostali uviaznuté doma, bez školy, priateľov, kávičiek na promenáde a nákupov… Keďže som chodila do práce a museli sme zvládať obmedzenia, zákazy a príkazy, ani som si neuvedomila, ako rýchlo tie dva mesiace preleteli. Pocítila to len moja chladnička. J Skutočne sa mi nechcelo opakovane vystáť rady do obchodov. Opäť som oprášila recepty starej mamy a zistila, že čo aktuálne nemám, to akútne nepotrebujem. Predsa je toľko iných možností, svet sa neprestane točiť, lebo je pár obmedzení, život je o inom.     

Čitateľky a fanúšikovia sa s Vami spájajú?

Samozrejme, denne dostávam množstvo mailov, správ, dokonca aj listov. Niet väčšieho ohodnotenia a ocenenia, ako keď vám spokojný čitateľ napíše, že sa mu tá, či oná kniha páčila, oddýchol si pri nej, prípadne sa opýta na podrobnosti. Snažím sa v rámci možností odpovedať na všetky, posielam knihy s venovaním, snažím sa urobiť radosť priateľke, mamke, babičke, ak ma o to niekto požiada, alebo len tak, odpovedať, poďakovať. Vážim si každého, kto mi napíše, lebo viem, že strávil čas práve s mojou knihou, čítal moje myšlienky, pocity, emócie, moje slová a príbehy. A to je viac ako dosť.

Majú aj svoje požiadavky na príbehy a zápletky? Alebo sa pokúšajú radiť, ako sa má uberať dej v niektorých osudoch?

Občas sa stane, že mi niekto napíše, že to a to by urobil inak, prípadne, že by dej mohol byť obsiahlejší, alebo naopak. Vnímam to tak, že každý človek je osobitý a má svoje preferencie, nikdy sa nedá vyhovieť všetkým rovnako, jednému sa páči najviac ten príbeh, inému iný. Sme rozdielni a aj o tom žánrovosť kníh je. A tak to je v poriadku. Každá vydaná kniha je však mojim odkazom, píšem ju, ako som to v tom okamihu cítila, ako si príbeh vyžadoval a pýtal si. Ja s tými hrdinami niekoľko mesiacov žijem, vnímam ich pocity, prežívam dobrodružstvá a všetky pohnútky, súcitím s nimi, aj keď im občas nakladám poriadne balvany na plecia. Premýšľam však aj nad tým, ako by som sa v danej situácii rozhodla ja, možno správne, možno pre niekoho nie, ale aj o tom tie príbehy sú. Vážim si každý názor, aj ten pozitívny, z toho sa teším, aj ten menej pozitívny, možno ma v budúcnosti v inom príbehu nasmeruje niekam inam. Kto vie? V každom prípade, vždy sa snažím veriť svojim hrdinom a príbehom a dúfam, že mi uveria aj čitatelia.

Jana Pronská knihy, viazaný prísahou foto: Viazaný prísahou, úspešná novinka Jany Pronskej, redakcia.

Všimol som si iniciatívu spisovateľov, ktorí bojujú za záchranu knihy a zviditeľňovanie slovenských autorov. Ak čítate, koho knižku ste naposledy čítali zo slovenských autorov?

Mám doma množstvo kníh slovenských spisovateľov, som v podstate zberateľ a ako rada by som ich mala ešte viac!!! Všetky knihy mojich kolegov a priateľov! Ale to je zdá sa nemožné, tak sa snažím aby som mala to, čo ma zaujíma a k čomu inklinujem.  

V poslednom čase mám však menej času na čítanie akýchkoľvek kníh, väčšinou som zahĺbená do literatúry faktu, encyklopédií, no napriek tomu si nájdem pár chvíľ, aby som vzala do rúk knihy od Juraja Červenáka, Mišky Hajdukovej – naposledy Drakulova žena, Tiny van der Holand – Tajomstvo zlatého pokladu, Lucie Saskovej – Zlatokopky, Mirky Varáčkovej – Adaptácia a Sprevádzačka duší, Katky Gillerovej, Moniky Wurm, Marka Zákopčana, Ľubky Mišíkovej, ale aj Evity Urbaníkovej a desiatok ďalších skvelých autorov. Pri poslednom obrazovom ukladaní kníh som zistila, že je ich poriadna kôpka, takmer 2x vyššia ako ja. J

Iniciatíva je fantastický nápad, ktorý plne podporujem a oceňujem prácu iniciátorov. Kiež by takých projektov bolo na Slovensku viac. Určite sa rada zapojím a vždy podporím. Nikto nevie, čo prinesie budúcnosť po Korone a ako sa bude správať trh s knihami, ale verím, že človek na to, aby bol spokojný a šťastný, musí nasýtiť nie len telo ale aj dušu a kniha je ten najlepší spôsob, ako to urobiť.   

* * *

Ďakujeme oceňovanej autorke úspešných kníh za čas venovaný Knižným novinkám a prajem ešte mnoho energie a chuti písať ďalej, naďalej. Knihy Jany Pronskej nájdete v ponuke každého poriadneho kníhkupectva, ale aj v online predaji na www.MARTINUS.sk a www.BUX.sk



Inzercia:

Tom

Autor článkov venovaných knihám, novinkám, recenziám, či rozhovorom. Človek, ktorý sa stretáva s knižkami, zaujímajú ho múdre knihy a knižné zaujímavosti...

One thought on “Rozhovor so spisovateľkou Janou Pronskou… o koronakríze aj čítaní

  1. Pani Janke Pronskej od začiatku milujem tie krásne knižky.A prajem Jej ešte veľa takých prekrásnych knižiek napísala.Veľká vďaka pani Janka.

Comments are closed.